Zápas vo vnútri SaS pokračuje a bude podľa publicistu Juraja Hrabka pokračovať naďalej, akokoľvek sobotňajší mimoriadny kongres rozhodne.

„Už je to v polohe, že niekto musí prehrať, a to je to, čomu sa politici snažia vyhnúť. Vždy sa snažia spraviť to tak, aby niekto mohol ustúpiť so cťou, aby to nevyzeralo ako prehra,“ povedal v Tablet.TV na margo sporu medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a tzv. demokratickým jadrom na čele s Ľubomírom Galkom.

Ak poslanci okolo Galka umožnili svojím príliš útočným prístupom Sulíkovi riešiť situáciu „urobením poriadku“ v strane na mimoriadnom kongrese, predsedovi strany zasa podľa Hrabka nevyšiel ťah s predstavením vlastnej verzie kandidátnej listiny.

Voľné miesto

​Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba síce medzi prvými 15 medializovanými menami figurujú.

Ale pravdepodobnosť, že reálne uprednostnia mandát v Národnej rade SR pred súčasnými lukratívnejšími funkciami, nie je podľa Hrabka veľká.

„Droba to povedal otvorene - môžete ma voliť, volíte SaS, ale ja sa potom poslaneckého mandátu vzdám,“ poznamenal.

Jedno miesto je voľné pre Janu Kiššovú, ktorá ho však odmieta s tým, že nikto ďalší z demokratického jadra sa tam nedostal.

​Mikove miesto

Iba niekoľko dní figuroval na Sulíkovej kandidátnej listine bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Miesta sa vzdal s odkazom na tlaky poslancov z demokratického jadra.

„Ukázalo sa, že Richard Sulík urobil chybu a že nemohol dať ruku do ohňa za Václava Miku, lebo ten zdupkal. Priame dôvody, ktoré ho k tomu viedli, neviem," myslí si Hrabko.

"Každý, kto ide do politiky, musí počítať s tým, že to nie je iba med lízať, ale že bude konfrontovaný s tlakmi. A že tam lietajú aj podpásové údery,“ poznamenal Hrabko. Podľa neho Mika na kandidátku pravicovej SaS nepatril vôbec.

„Za riaditeľa RTVS bol zvolený v čase, keď Smer-SD vládol sám,“ upozornil publicista.

Pripomenul, že o finálnej podobe kandidátnej listiny rozhodne snem a ešte tak existuje malá šanca na ako-tak kompromisné riešenie.

Za ľudí

Ustanovujúci snem má za sebou mimoparlamentná strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí.

Za predsedu bol zvolený Kiska, ktorý na sneme reagoval na ponuku Miroslava Beblavého vstúpiť do predvolebnej koalície s Progresívnym Slovenskom (PS) a Spolu skôr odmietavo.

Člen predsedníctva Za ľudí Miroslav Kollár neskôr v Tablet.TV pripustil aj takúto možnosť.

„To sa uvidí, strana iba teraz vznikla. Z hľadiska naberania voličov však nebude veľmi záležať na tom, aký má strana program," povedal Hrabko.

"Dôležitejšie sú osoby a osobnosti a ich schopnosť obstáť v debatách. A potom, samozrejme, bilbordy a kampaň na sociálnych sieťach,“ reagoval Hrabko.

„Môže sa stať, že o dva mesiace, keď sa budú odovzdávať kandidátne listiny, bude mať Za ľudí viac percent ako PS-Spolu. Potom by bola v úplne inej vyjednávacej pozícii,“ dodal.

Harabinov osud

Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin zase avizoval, že bude volebným lídrom strany Vlasť.

„Asi najviac voličov môže odobrať stranám Sme rodina, Smeru-SD, SNS a ĽSNS, ale môže osloviť aj nejakých nových voličov. Čo môže premiešať karty,“ poznamenal Hrabko.

„Ale pán Harabin formuluje svoje vyjadrenia veľmi opatrne a ja by som zatiaľ nedal ruku do ohňa za to, že vôbec bude kandidovať," dodal.

"Najskôr by sme sa s pánom Harabinom mali zhodnúť, čo znamená výraz 'volebný líder'. Väčšina ľudí to vníma tak, že ide o jednotku na kandidátnej listine, ale neviem, či to tak vníma aj pán Harabin,“ uvažuje Hrabko.

„Podľa mňa si počká na to, aký záujem medzi voličmi vzbudí jeho oznámenie, že by rád išiel do volieb ako volebný líder. Všetky strany si nechávajú robiť prieskumy a podľa toho upravujú svoju taktiku.," uviedol.

"Myslím si, že si prieskum nechá urobiť aj on. Každý má právo založiť si stranu a kandidovať, ako ho má pán Drucker, má ho aj pán Harabin,“ uzavrel Hrabko.