V roku 2007 ste tvrdili, že do politiky nebudete vstupovať. Čo sa odvtedy zmenilo?
No veľa. Nielen na politickej scéne, ale aj vo mne alebo v náladách, ktoré mám. Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.

To rozhodnutie vychádza z toho, že prídete k jasnému záveru, že jediný spôsob, ako meniť veci, ako dosiahnuť ciele a zmenu, je politika. Lebo tam sa rozhoduje.

Aj o tom, ako bude riadená naša kultúra, kto bude na čele Národného divadla, ako sa riadia verejnoprávne médiá. Teda oblasť, ktorá mi je veľmi blízka. Teda kultúra a sloboda médií.

​Čiže vy sám ste cítili nejakú potrebu, že chcete ísť do politiky, alebo to bolo o tom, že ste dostali ponuku, ktorá sa neodmieta?
Vždy to je prienik. Ja som mal k politike blízko aj na mediálnej strane a nie je prekvapením, že poznám väčšinu politikov aj históriu.

A mám mediálny záznam o tom, čo sa všetko udialo, a rovnako si uvedomujem, že prejsť na druhú stranu rieky môže byť komplikované, zložité, možno aj ťažké.

Ale mám už vek a skúsenosť, keď sa viem rozhodnúť. A tak som sa rozhodol.

Prečo strana SaS?
Keď hovorím o slove prieniky, tak tam to zapadá viac ako dobre. Ja som historicky skôr na tej pravej strane spektra. Moji rodičia boli v 50. rokoch perzekvovaní.

Boli sme rodina, ktorá tým trpela. A to je veľmi dlhý príbeh, takže vždy som mal bližšie k pravej strane politického spektra. SaS je strana, ktorá má veľký priestor pre toleranciu názorov a na prvom mieste je odbornosť, profesi...