Témou nášho rozhovoru sú 90. roky. Prečo má pre vás osobne zmysel sa o nich rozprávať?
Pre mňa je to naozaj relevantná téma, keďže som ako prokurátor začal pôsobiť v roku 1991, teda po skončení vysokej školy. Toto obdobie zároveň bezprostredne nadväzuje na spoločenské zmeny z roku 1989, čo sa nepochybne prejavilo na kriminalite, ktorá odrazu začala byť úplne iná ako tá pred prevratom.

​Objavili sa nebankové subjekty.
To takisto, ale ako úplne prvé nastúpili fakturačné podvody. Ja som od samého začiatku pôsobil po právnočakateľskej praxi a niekoľkomesačnej praxi na okresnej prokuratúre na Krajskej prokuratúre v Košiciach a neskôr na Krajskej prokuratúre Prešov. Tá doba bola zaujímavá tým, že hrádza ekonomickej kriminality sa po roku 1990 úplne roztrhla.

O čo presne išlo pri fakturačných podvodoch?
Ľudia rôznych spoločenských vrstiev – od asociálov, často v pozícii bielych koní, až po kvázi podnikateľov – naraz začali kupovať v obrovských, doslova kamiónových, množstvách rôzne tovary: potraviny, topánky, textil, koberce, nábytok... Kupovali ich od podnikov, ktoré boli práve v transformácii, lebo prechádzali z plánovaného socialistického hospodárstva na trhovú ekonomiku. Mnohé sa ocitli v problémoch v dôsledku tohto prechodu a mnohé sa dostali do ťažkostí práve po týchto fakturačných podvodoch, pretože žiadny z takto podvodne získaných tovarov nebol nikdy zaplatený. Odobraný bol na faktúru s prísľubom jej zaplatenia do niekoľkých dní, no následne bol rozpredaný. Mnohokrát stánkovou formou, často z kamióna, obvykle hlboko pod cenu.

Do akej miery boli títo páchatelia vôbec potrestaní?
Obžalovateľnosť a miera odsúdenia takýchto páchateľov bola vysoká, mnohokrát sa priznávali a dokonca uvádzali, že tak konali preto, že jedine takýto spôsobom vedia získať peniaze a krátkodobo si užiť, hoci s vedomím odsúdenia aj na nepodmienečné tresty.

Vďaka svojej profesii ste tak vlastne patrili k prvým ľuďom, ktorí po Nežnej revolúcii prišli o ilúzie o novom režime. Zaskočilo vás veľmi, ako sa to vyvíjalo?
Do istej miery áno. Stále som však žil v predstave, že je to nevyhnutná daň tohto prechodu. Že tam, kde sa rúbe les, lietajú triesky a že je to relatívne prechodný jav.

Bolo to však zložitejšie.
Áno, doba fakturačných podvodov prešla a z hľadiska ekonomickej kriminality nastúpil druhý významný medzník – spomínané nebankové subjekty. Nehovoriac o tom, že medzitým nastúpili rôzne mafiánske spôsoby páchania trestnej činnosti, privatizačné kauzy a vôbec násilná trestná činnosť, akou bolo vydieranie, tiež drogová trestná činnosť, krádeže áut, ale aj vraždy a podobne. Najmä vo vzťahu k podnikateľom a tým, čo začali v tom čase prosperovať, predovšetkým, ak mali prevádzky...