Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok počíta pre školstvo s necelými 46 miliardami korún, čo predstavuje 3,6 percenta z HDP. Aby však školstvo riadne fungovalo, potrebovalo by asi 55 miliárd korún. To je podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) Jána Gašperana 4,25 % HDP. Tento odborový zväz so 75 000 riadnymi členmi a približne 8 000 členmi dôchodcami a ženami na materskej dovolenke, však túto sumu navrhuje len vzhľadom na stav ekonomiky v SR. Podiel z HDP na školstvo by sa podľa odborárov mal ešte viac priblížiť k priemeru v EÚ, teda k 5,8 %. Tento rok skomplikovali situáciu v rezorte aj nedostatočné decentralizačné dotácie. Vlani bolo na oddlženie potrebných 790 mil. Sk, no podľa J. Gašperana sa suma pri príprave štátneho rozpočtu nezahrnula do základu a zvyšovalo sa len o 5 % oproti roku 2001. Návrh rozpočtu na rok 2004 podľa neho opäť nezohľadňuje rast reálnych platov a bezproblémovú prevádzku škôl a už teraz zakladá podmienky na vznik nových dlhov. Aj preto začína zväz vyvíjať tlak aj na jeho tvorbu už teraz.
Na katastrofálnu situáciu v školstve pritom nepoukazujú len odborári. Na jednom z posledných rokovaní sa ňou na podnet poslankyne Evy Rusnákovej zaoberal aj Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá NR SR. Poslancov zarazilo najmä to, že na tohtoročné financovanie školstva chýba obciam, ktoré sa stali zriaďovateľmi škôl, 1,2 mld. Sk, hoci spolu s kompetenciami mali na ich riadny chod dostať aj financie, a školy mali byť oddlžené. Namiesto toho museli viaceré obce svoje školy úverovať a problémy vznikli aj s vyplácaním miezd učiteľom. Argument, že pri rozdeľovaní prostriedkov sa zabudlo rátať s rastom cien energií, prípadne že okresy povrchne vypracovali decentralizačné podklady, možno obstojí na papieri. Skutočnosť hroziaca zatváraním škôl, ktoré nemajú z čoho platiť faktúry, veritelia im odpájajú vodu a energie a učiteľom sa asi v polovici škôl nevyplácajú osobné príplatky (na základných školách priemerne po 700, na stredných po 1 000 Sk), ich sotva môže akceptovať. Mnohým školám navyše hrozí zánik, pretože niektoré obce majú záujem o budovy, v ktorých sídlia.
A ešte macošskejšie zaobchádzanie cítia učitelia. Preto namietajú proti neplneniu časti kolektívnej dohody o doplnkovom dôchodkovom poistení, ale aj proti nevyplácaniu odstupného a odchodného, zrušeniu polovice ďalšieho platu a presunu účinnosti platových taríf z 1. júla na 1. augusta t. r. bez prerokovania so sociálnymi partnermi. Odmietajú aj zrušenie tarifných platov, ktoré by podľa ministerstva práce mali nahradiť zmluvné a od roku 2004 by sa mali týkať nielen vysokoškolských pedagógov a vedeckých pracovníkov, ale, napríklad, aj učiteliek materských a neskôr i ostatných škôl. Tvrdia, že je to útok na ich posledné sociálne istoty. "Zákon o verejnej službe sa pripravoval osem rokov a tarifný systém nie je náhoda," povedal poslancom J. Gašperan. "Nie sme proti kariérnemu rastu a motivácii, ale nemyslíme si, že v školstve by sa malo zlikvidovať tarifné odmeňovanie." Podľa učiteľov by sa však tento rezort mal už konečne rozvíjať tak, aby inšpekcia nemusela, tak ako teraz, o rok opäť konštatovať pokles úrovne vzdelávania.

Koľko je v SR učiteľov a zamestnancov škôl (šk. rok 2002/2003)
Učitelia		Z toho ženy
Interní vrátane vysokoškolských	94 074	73 344
Externí vrátane vysokoškolských	8 808	4 056
Zamestnanci	14 558	10 537
Zdroj:Ústav informácií a prognóz školstva