Znalostná ekonomika, vzdelanie, veda a výskum. Koalícia s opozíciou sa nevedia dohodnúť, či tieto oblasti dostali v budúcoročnom rozpočte viac, alebo menej peňazí ako v minulosti.
Opozícia upozorňuje - do týchto peňazí ide menší podiel HDP, čo nasvedčuje, že vzdelanie nie je vládnou prioritou, ako vláda tvrdí. "Rozpočet nezabezpečuje rozvoj takých oblastí, ako je veda, výskum, školstvo, kultúra, inovácie, informatizácia či podpora bývania," hovorí exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Podľa bývalého šéfa rezortu školstva Martina Fronca (KDH) je to najhorší rozpočet za posledných päť rokov, keďže napríklad len pre vysoké školstvo sa doteraz peniaze z roka na rok navyšovali zhruba o jednu miliardu korún. "Teraz je ten nárast len vyše pol miliardy."
Naopak, vládne strany zdôrazňujú, že peniaze pre kapitolu školstva celkovo vzrástli. "My dávame vyše 51 miliárd, tento rok to bolo necelých 49 miliárd korún," zdôraznil podpredseda vlády pre znalostnú ekonomiku Dušan Čaplovič. Bývalá vláda podľa neho schválila na projekty vedy a výskumu 1,6 miliardy, úpravou rozpočtu však túto sumu skresala o 900 miliónov. Podľa šéfa školského výboru NR SR Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ-DS) je navýšenie v kapitole aj vzhľadom na infláciu len "optické a virtuálne".
Minister financií Ján Počiatek (nominant Smeru-SD) s jednoduchým porovnávaním kapitol tohtoročného a minuloročného návrhu štátneho rozpočtu nesúhlasí a považuje ho za absurdné. "Dôležitá je skutočnosť, nie to, čo je napísané na papieri. Niekde sa presunuli peniaze z roku 2006 do roku 2007. Disponibilné prostriedky pre danú oblasť sa tak v budúcom roku navyšujú a v predchádzajúcom znižujú." Nárasty objemov peňazí do vzdelania, vedy a výskumu považuje za adekvátne vládnym zámerom.
Ekonómovia sa pritom prikláňajú na stranu opozície. "Pozitívom je snaha znižovať deficit a priblížiť tak Slovensko k euru, negatívom je nedostatočné cielenie na niektoré priority, a to najmä na znalostnú ekonomiku," zhodnotil analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.