Slová o ničnerobení našich vojakov v Iraku z úst premiéra Roberta Fica vyznievajú kruto. Nech je akokoľvek negatívny jeho postoj k otázke rozpútania vojny v Iraku, so zmyslom misie pod názvom Iracká sloboda by ho nemal spájať. Naši vojaci predsa prišli, až keď zbrane relatívne utíchli a ich úlohou bolo odstraňovať míny a tým pádom dbať na poriadok a bezpečie miestnych obyvateľov. Ak Fico tvrdí, že nájazd Američanov do Iraku a následné boje nemali zmysel, v poriadku - je to jeho názor, ktorý mu nikto neberie. Pokračovať však v tom, že ani slovenskí vojaci tam nemali čo robiť, už v poriadku nie je. Oni tam predsa neprišli s tým, že sa zapoja do boja, ich úlohou už bolo len odstraňovať následky podľa Fica nezmyselnej vojny.
Argumentovať stiahnutie našich vojakov z Iraku tým, že slovenská jednotka niekoľko mesiacov aj tak nič nerobila, pretože nedostávala žiadne úlohy, je prehnané. Čísla, aké majú vojaci za sebou, oprávnene hovoria, že ich pohoršenie či sklamanie nad premiérovými slovami je na mieste. Za zhruba tri a pol roka činnosti mechanicky odmínovala 888 570 štvorcových metrov daného územia a k tomu ručne ďalších 184-tisíc štvorcových metrov. V neskutočnom teple a v ohrození vlastného života tak zničila takmer 666 ton munície. Napriek tomu, že im za túto prácu poďakoval, pripájať slová o ničnerobení už naozaj nemusel. A už vôbec nemusel hovoriť to, že je rád, že vláde sa podarilo splniť ďalší z predvolebných sľubov.
Lebo práve tieto slová skôr potvrdzujú to, že ide hlava-nehlava v snahe dokázať, že jeho sľuby nepatria do kolónky populistické. A teda také: sľúbim niečo, čo sa voličom páči, a potom aj tak nič z toho nesplním. Takúto postupnosť premiér totiž pravdepodobne sleduje aj v otázke odškodňovania klientov nebankových subjektov. Argumentovať tak nezmyselné rozdávanie štátnych peňazí tým, že ide o 300- tisíc ľudí, ktorí sú v prevažnej miere voličmi Smeru, je pomerne čudné. Nevyznieva to nijako inak, len tak, že pokiaľ to raz sľúbil, musí to spraviť, či to má význam alebo nemá. Akoby sa v skutočnosti snažil len o to, aby zo seba zmazal nálepku "populista", čím ho neraz častuje opozícia.
Premiér si však neuvedomuje jednu vec. Na jednej strane robí všetko pre to, aby nestratil voličov - bývalých klientov nebánk, na druhej strane na armádu profesionálnych vojakov nemyslí. Alebo platí priama úmera, že odkedy už armáda nie je taká rozsiahla, nestojí za pozornosť? Alebo má Smer v radoch armády málo voličov?

Slávka Habrrmanová, redaktorka domáceho oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.