Jedným z vrcholov doterajšej kariéry Miroslava Lajčáka, ktorý rezignoval z funkcie ministra zahraničných vecí, bola práca pre Organizáciu spojených národov.
Lajčákovo pôsobenie na poste predsedu Valného zhromaždenia OSN odborníci hodnotia ako úspešné. Šéf rezortu zahraničia na poste mohol získavať pre Slovensko uznanie a kredit.
Počas jeho pôsobenia sa prijali tri kľúčové reformné zmeny - reštrukturalizácia piliera mieru a bezpečnosti, reforma rozvojového systému a reforma riadenia organizácie.
Iba jedna kauza
Pre ministra bol kľúčový aj Pakt OSN o migrácii, dokument, ktorý sa na pôde OSN pripravoval mesiace. Slovenskí politici ho odmietli podporiť napriek tomu, že práve Lajčák bol pri jeho zrode. A práve tento moment rozhodol o tom, že Lajčák sa rozhodol podať demisiu.
Počas jeho šesťročného nepretržitého pôsobenia na ministerstve zahraničia Lajčáka nesprevádzali kauzy. Známe je len kauza Evka, na ktorú upozornila bývalá zamestnankyňa rezortu Zuzana Hlávková.
Práve ona mala zistiť predražené nákupy služieb v agentúre Evka počas úvodného podujatia slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v roku 2016. Lajčák vtedy tvrdil, že ide o vymyslenú a nafúknutú kauzu, podporili ho aj čelní predstavitelia Smeru.
Práca pre Smer
Práve strana Smer Lajčáka do funkcie ministra nominovala. Nikdy však nebol jej členom. Aj napriek tomu sa objavoval na predvolebných plagátoch pri nápise „Robíme pre ľudí“.
Vtedajší premiér Robert Fico si ho volával aj na oslavy Medzinárodného dňa žien, ktoré predseda strany rád organizoval.
„Jeho primárna rola je profesionálny diplomat. A povedal si, že toto je čiara, za ktorú nepôjde,“ povedala pred časom v rozhovore pre HN politologička Aneta Világi. Podľa ktorej je Lajčák stále viac kariérny diplomat ako politik.
Pozrite si posledný rozhovor, ktorý Miroslav Lajčák poskytol pre HN ešte ako minister zahraničných vecí:
Titul z Moskvy
Miroslav Lajčák odštartoval kariéru diplomata v roku 1991, keď pôsobil ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných veci, o tri roky neskôr sa stal riaditeľom Kancelárie predsedu vlády.
Pracoval ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Japonsku, Juhoslávii či Srbsku. V rokoch 2006 – 2009 zastával funkciu vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. V rokoch 2005-2007 pôsobil ako generálny riaditeľ pre politické záležitosti ministerstva zahraničných vecí.
Prvýkrát sa stal ministrom zahraničia v roku 2009, vo funkcii vydržal do konca vlády v roku 2010, potom sa opäť venoval diplomacii. Od roku 2012 bol ministrom zahraničných veci opäť, funkciu získal počas druhej vlády Roberta Fica. Zároveň zastával aj pozíciu podpredsedu vlády.
V máji 2017 ho Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov zvolilo za predsedu, ktoré trvalo od septembra 2017 do septembra 2018. Tento mandát vykonával popri funkcii ministra. Lajčák vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Univerzitné vzdelanie ukončil postgraduálnym štúdiom práva na Univerzite Komenského v Bratislave.