Motivačná kampaň na zvýšenie volebnej účasti v komunálnych voľbách spojená s odporúčaním voliť konkrétnych kandidátov sa v praxi nedá odlíšiť od normálnej predvolebnej kampane politikov. Na margo rozhodnutia organizátorov hnutia Za slušné Slovensko presviedčať ľudí, aby sa zúčastnili volieb, a zároveň im odporučiť voliť v Bratislave Matúša Valla, v Nitre Marka Hattasa a v Žiline Petra Fiábaneho to v Tablet.TV povedal publicista Juraj Hrabko.
„Aspoň ja to nijako neodlíšim. Ak raz verejne podporujete nejakého kandidáta, všetko, čo robíte, bude spájané s tým, že to robíte na jeho podporu,“ konštatoval Hrabko.
„Tým, že organizátori Za slušné Slovensko podporili troch konkrétnych kandidátov, vstúpili priamo do politického diania. Ja by som im to nevyčítal, majú na to právo,“ dodal. Druhá vec podľa neho je, že mohli rovno založiť politickú stranu a „nikto by im na to nemohol povedať ani mäkké F“.
"Utŕžili od pána Matoviča prvé zaucho"
Takto to podľa Hrabka môže pôsobiť ako „pokútny“ vstup do politiky, najmä ak by v budúcnosti došlo k spojeniu organizátorov demonštrácií a súčasného prezidenta Andreja Kisku v jednej politickej strane.
Ako preukázal prieskum preferencií demonštrantov, na protestoch zvolaných pre vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej boli prítomní takmer výlučne voliči dnešných opozičných strán.
Ak budú teda organizátori demonštrácií marketingovo vystupovať ako zástupcovia ľudí z námestí, môžu pripraviť o voličov práve strany dnešného opozičného spektra.
Líder OĽaNO Igor Matovič v rozhovore pre Parlamentné listy uviedol, že ak by vedel, že chce niekto protesty mladých ľudí „zneužiť na politiku“, OĽaNO by organizovalo svoje vlastné. „Veď my sme im prepustili prvé tri termíny, nakedy sme mali zarezervované námestie,“ pripomenul.
„Výhrada pána Matoviča je čiastočne oprávnená. Treba si uvedomiť, kto chodil na tie námestia. Boli to opoziční voliči. A teraz organizátori podujatí vstúpili do konkurenčného straníckeho zápasu. Utŕžili od pána Matoviča prvé zaucho a ak v tomto zápase zotrvajú, utŕžia ich aj viac, ale možno aj viac porozdávajú oni sami,“ komentoval výmenu stanovísk Hrabko.
Zmenu postoja mladých ľudí však považuje za legitímnu. „Reálnu politickú zmenu totiž musíte urobiť v politike, na uliciach sa to nedá, iba ak revolúciou,“ povedal.
Spoločnosť ostala tam, kde bola predtým
Hoci sa na jar podarilo zorganizovať niekoľko masových demonštrácií v Bratislave, podporených akciami v desiatkach slovenských a zahraničným miest, stále to podľa neho boli vystúpenia opozičných voličov, ktorým sa nepodarilo strhnúť na svoju stranu väčšinu spoločnosti.
„Ak si uvedomíme všetky okolnosti, zapojenie médií, mimovládneho sektora a mimovládnych politických strán, tak vidíme, že spoločnosť ostala tam, kde bola predtým. Nedokázali spoločnosť prebudiť,“ poznamenal Hrabko. „Ukázala sa slabosť médií, mysleli sme, že ich sila je väčšia, a slabšie pôsobenie mimovládnych organizácií, lebo nedokázali spoločnosť prebudiť,“ zopakoval.
V relácii sa vyjadril aj k 26. výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. „Bola politickou deklaráciou. Žiadny právny význam nemala. Ale spôsobila menšie zemetrasenie, lebo federálny prezident Václav Havel po jej prijatí avizoval, že odstúpi z funkcie,“ spomína Hrabko na júl roku 1992. „Nikto vtedy nespochybňoval právo Slovákov na sebaurčenie. Malo to len pomôcť pri rokovaní Slovenska s Českom, respektíve HZDS s ODS,“ dodáva.
„Pripomíname si ju, lebo je to pamätný deň. Ale oslavy po roku 1993, vatry zvrchovanosti, bývali oveľa väčšie. Ak by dnes Robert Fico nebol pri prejave (v Starej Bystrici, pozn. Teraz.sk) vypískaný niekoľkými ,bojúvkami', pár ľuďmi v tom zhromaždení, ani by sa o tom veľmi neinformovalo. Ja deklaráciu nespochybňujem, ale bolo to gesto, symbol,“ zhrnul Hrabko.