Aj keď je na tom Slovensko v recyklovaní z roka na rok lepšie, oproti zvyšku Európskej únie stále zaostávame. Začiatkom roka 2017 uverejnil Eurostat štatistiku podľa, ktorej sa na Slovensku recykluje 23 percent z komunálneho odpadu. Horšie sú na tom krajiny ako Rumunsko, kde sa recykluje iba niečo okolo 13 percent odpadu a Malta, kde recyklácia nedosahuje ani desať percent.
Faktory, ktoré ovplyvňujú recykláciu
Enviromentalista Alexander Starinský vysvetľuje, že faktorov, ktoré napomáhajú nízkej miere recyklácie na Slovensku je niekoľko. Jedným z nich je legislatívne prostredie, a to konkrétne veľmi nízke poplatky za skládkovanie odpadov. V súčasnosti sa na Slovensku platí približne päť eur za tonu odpadu uloženého na skládke, v susedných Čechách je to približne 20 eur a v Rakúsku až 60 eur.
Ďalším problémom je podľa neho fakt, že v komunálnom odpade končí priveľa biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa dá skompostovať. “Na základe rôznych analýz zloženia zmesového komunálneho odpadu vyplýva, že biologicky rozložiteľný odpad tvorí v tomto odpade hmotnostne v priemere 40 percent,” skonštatoval Starinský.
Ak chceme do roku 2020 recyklovať až 50 percent odpadu, ako sme sa zaviazali EÚ, musíme sa podľa Starinského sústrediť práve na to, aby v zmesovom odpade nekončilo tak veľa biologicky rozložiteľných smetí.
Avšak zodpovednosť za komunálny odpad majú samosprávy, a preto miera recyklácie závisí do veľkej miery aj od nich. Starinský zdôrazňuje, že je dôležité ako je nastavený systém nakladania odpadu v mestách a obciach. “Základným predpokladom je vytvorená infraštruktúra triedeného zberu respektíve pohodlný systém zberu pre obyvateľov,” objasňuje. Zároveň upozorňuje, že značný podiel na úspechu má aj osveta. Nakoniec dodáva, že netreba zabúdať ani na nespravodlivé paušálne poplatky za odpad. Tie nijako nezohľadňujú množstvo komunálneho odpadu, ktorý domácnosti produkujú a ani to, či domácnosti svoj odpad triedia
Ministerstvo pracuje na zmenách
Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje postavenie Slovenska oproti ostatným krajinám Európskej únie v miere recyklácie. Aby sa na Slovensku oplatilo recyklovať, pripravil rezort niekoľko nových pravidiel. Od minulého roka môže udeliť prevádzkovateľom skládok, ktorí nedodržiavajú pravidlá, až miliónovú pokutu. Rezort tiež presadil spoplatnenie ľahkých plastových tašiek, pripomenul hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. ”Priviedli sme aj investora, ktorý bude recyklovať PET fľaše a mixované plasty zo Slovenska,” dodal Ferenčák.
Od januára 2017 zas ministerstvo zaviedlo povinnosť samosprávam zabezpečiť nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom. Samosprávy na svojich webových stránkach musia zverejňovať zrozumiteľný popis celého systému nakladania s odpadom, vrátane triedeného zberu v obci. Ferenčák vysvetlil, že frekvenciu zberu, rozmiestnenie nádob, určenie aký odpad do ktorej nádoby patrí si nastaví každá obec podľa svojich podmienok.
Pozitívne príklady
Aj keď sa na Slovensku recykluje málo, niektoré mestá a obce majú takú mieru recyklácie ako Holandsko, Belgicko či Rakúsko. Tieto obce odmeňuje organizácia Priatelia Zeme vo svojej súťaži 3Z - Znižuj, Znovupoužívaj, Zrecykluj, ktorej cieľom je poukázať, že aj v slovenských podmienkach sú pozitívne príklady komunálneho odpadového hospodárstva.
Napríklad Malý Cetín dosiahol takmer 64-percentnú mieru recyklácie, vďaka čomu sa v roku 2016 stal podľa Priateľov Zeme obcou s najlepšími výsledkami v odpadovom hospodárstve. Z miest zas bodovala Nemšová, ktorá dosiahla vyše 44-percentnú mieru recyklácie.
Tieto obce však nie sú jediné, ktoré by mohli byť ukážkovými príkladmi pri recyklácií. Ešte počas platnosti starého zákona dosahovali vysokú mieru recyklácie samosprávy ako Palárikovo, Lietavská Lúčka, Nová Dubnica, Chocholná – Velčice a mnohé ďalšie. “To dokazuje, že dôležitý je prístup samospráv. Ako nastavia systém nakladania s komunálnym odpadom na svojom území. Samozrejme všetko závisí aj od prístupu obyvateľov,” dodáva Starinský.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
