Pri hodnotení socializmu prevládajú v populácii na Slovensku stále pozitívne predstavy. Ľudia prevažne preferujú silný sociálny štát a nedôverujú trhovým riešeniam. Väčšina má v ekonomike ľavicové názory, aj keď značná časť z nich sa identifikuje stredovo či pravicovo. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorú pre Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika v apríli 2018 uskutočnila agentúra Focus s 1046 respondentmi. Cieľom bolo overiť si, do akej miery sú v slovenskej populácii prítomné mýty o socializme.

Respondenti odpovedali na 21 tvrdení alebo mýtov o socializme, s väčšinou z nich sa stotožnila aspoň polovica opýtaných. Pozitívne hodnotenia prevládajú v sociálno-ekonomických otázkach, menej v otázkach slobody a demokracie.

​Väčšina respondentov nechcela návrat do socialistickej ekonomiky a preferovali trhovú alebo sociálne-trhovú ekonomiku, ale v odpovediach na konkrétne otázky preferovali väčšiu úlohu štátu a garancie a sociálne istoty, konštatoval pre TASR riaditeľ inštitútu Peter Gonda. "Z toho vyplynulo, že ľudia sú náchylnejší viac dôverovať štátu, garanciám a sociálnym istotám ako osobnej zodpovednosti a slobode, ktorá nesie väčšie riziká," vysvetlil Gonda.

Najviac, 81 percent respondentov súhlasilo s tvrdením, že ľudia si v socializme viac pomáhali, solidarizovali sa medzi sebou a boli si bližší. Na druhom mieste so 79 percentami bolo tvrdenie, že za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia. Na treťom mieste so 77 percentami bolo tvrdenie, že vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.

Prieskum zaznamenal najviac súhlasných postojov v súvislosti s intervenciou štátu v oblasti zdravia, školstva, pracovno—právnych vzťahoch, sociálnej starostlivosti a životnej úrovne. S názorom, že zdravie nie je tovar, preto musí štát garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých, súhlasilo 87 percent ľudí.

Približne tri štvrtiny opýtaných ďalej súhlasia s tvrdením, že "ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov, zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a nezamestnanosť by bola vyššia" (77 percent) a s výrokom, že "bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe" (74 percent).

S tvrdením, že "vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším" sa stotožňuje 71 percent opýtaných.

Jediný z 10 testovaných výrokov v rámci jednej kapitoly, ku ktorému sa nepriklonila väčšina respondentov, sa týkal intervencie štátu v prospech imigrantov. S výrokom, že "štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci", súhlasilo len 32 percent. Naopak, nesúhlasí s ním až 63 percent opýtaných.

Najviac opýtaných (39 percent) sa zaradilo v ekonomických otázkach do kategórie stred, následne k pravici sa hlásilo 26 percent, k ľavici 22 percent opýtaných.