StoryEditor

Zlo z Turecka alebo ochrana týraných žien. O čom je Istanbulský dohovor

21.06.2018, 07:15
Zástancovia a odporcovia dokumentu sa zhodnú na tom, že treba chrániť ženy pred násilím, nezhodnú sa na definícii rodu.

Chlapcov vyvarujeme pred prejavením slabosti a ženy karháme za prípadnú tvrdosť. Oteckovia na materskej dodnes vyvolávajú začudovanie u staršej generácie. Pokiaľ sa žena do určitého veku nevydá, predpokladá sa, že niekde nastala chyba. Stereotypov tohto typu je v našich hlavách veľa. Priraďujeme ich k jednotlivým pohlaviam na základe toho, čo pokladáme za „vhodné“ pre mužov či ženy.

A práve rodové stereotypy sú podstatou sporu o Istanbulskom dohovore. O čom vlastne dohovor je a na čom debata stroskotáva?

Proti násiliu

V skratke: Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá má zaistiť väčšiu ochranu žien a dievčat pred násilím. „Dohovor ponúka veľmi konkrétny a špecifický rámec pre systémové riešenie násilia na ženách a domáceho násilia cez štyri kľúčové oblasti, ktorými sú prevencia násilia, ochrana pred násilím, vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom a jednotný postup zodpovedných inštitúcií,“ vysvetľuje Sylvia Králová z mimovládnej organizácie Fenestra.

No dohovor má tiež prispieť k odstráneniu diskriminácie žien a podporiť rovnoprávnosť medzi oboma pohlaviami. A tu je kameň úrazu. Zdá sa, akoby oba tábory oddeľovalo jedno slovo: gender.

Rod vs pohlavie

Práve v tomto bode treba pochopiť dva základné pojmy. Zjednodušene povedané, pohlavie (či v anglickom preklade sex) určuje, či ste biologicky žena alebo muž. Rod (gender) predstavuje súbor očakávaní spojených s touto skutočnosťou, ako napríklad fakt, že máte byť zručný v technike alebo byť tá, ktorá doma varí a upratuje. Čiže napríklad aj rodové stereotypy spomínané v úvode článku.

Tak, ako sme sa nenarodili s vedomosťami, i tieto očakávania spoločnosti sme si osvojili počas nášho života. A tak, ako spoločnosť napreduje vo vede či ochrane ľudských práv, i tieto rodové roly sa časom vyvíjali a neustále sa prispôsobujú aktuálnej dobe. Len vďaka tomu dnes ženy smú nosiť nohavice a nikto nepovažuje za zvláštne, ak sú muži tí, ktorí sa aktívnejšie podieľajú na výchove svojich detí.

Takisto to dokazuje, že gender nie je závislý na samotnom pohlaví. Nohavice predsa nosia ženy i muži, hoci v minulosti to bola výsada len jedného pohlavia. Obaja rodičia môžu zostať na materskej dovolenke – to však nebolo pre mužov vždy samozrejmosťou. Zhruba takto chápe pojem rod Istanbulský dohovor a ľudsko-právne organizácie.

Avšak odporcovia dokumentu to vnímajú inak a v definovaní pojmu gender vidia hrozbu. „Dohovor vychádza z mylnej filozofie o gendri, ktorý vníma ako sociálny konštrukt. O rozdieloch v rolách mužov a žien teda hovorí, že sú spoločnosťou vytvorené. A to je podľa mňa ideológia, lebo muži a ženy sú prirodzene odlišní, a je prirodzené aj to, že sa inak správajú,“ hovorí Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý v júli 2017 zastupoval odporcov dohovoru na stretnutí oboch strán s bývalou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou.

Výchova budúcich generácií

Mnohí konzervatívci vidia tradičnú rolu ženy v starostlivosti o deti a domácnosť a predpokladajú, že prijatím dokumentu sa začne táto rola ženy vnímať inak a meniť.

„Problém je, že tieto tzv. ´rodové stereotypy´ sa majú odstraňovať, čo je zvlášť citlivá otázka najmä vo výchove,“ tvrdí Daniška. „Muži a ženy sú iní, a táto inakosť je veľmi obohacujúca. Ak povieme, že si ju len spoločnosť vymyslela a budeme sa snažiť ju potlačiť, doplatíme na to všetci. Obzvlášť by na takýto experiment doplatili deti, ak by mu boli vystavené v procese výchovy.”

Dohovor však nezakazuje ženám zostať doma s deťmi a byť matkami, kým ich manželia pracujú, pripomína podľa EUobserver Bridget O'Loughlin, vedúca sekcie Násilia páchanom na ženách v Rade Európy. “Dohovor voči tomu nenamieta: nikdy nebol vytvorený so zámerom, aby prinútil ženy či mužov žiť určitým spôsobom,“ dodáva.

Dokument sa snaží zamedziť podriadenej role žien, ktoré sa takýmito rodovými stereotypmi cítia byť diskriminované. Rodovo nespravodlivá je na Slovensku najmä deľba práce v domácnosti a starostlivosť o deti.

Prepojenie rodu a násilia

Archív

Prečo sa vlastne v Istanbulskom dohovore spomína gender? Nie je jednoduchšie sa boja proti rodovým stereotypom vzdať a zamerať sa iba na boj proti násiliu páchanom na ženách? Aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, medzi rodovými stereotypmi a násilím existuje spojitosť.

Stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stávajú sa zraniteľnejšími voči násiliu,“ tvrdí feministická organizácia Možnosť voľby v publikácii „Otázky a odpovede o Istanbulskom dohovore“.

Rovnaké práva zakotvené v ústave neznamenajú i de facto rovnoprávnosť v jednotlivých domácnostiach. „Napríklad, ak v spoločnosti prevláda názor, že „skutočný muž“ je silný a hrubý, nepriamo vedieme chlapcov k takémuto typu správania.

Muži a chlapci si potom môžu potvrdzovať svoju „mužskosť“ práve násilným správaním voči ženám a inštitúcie pracujúce v takejto kultúre budú zase násilie voči ženám brať na ľahkú váhu. Niektoré výskumy potvrdzujú, že v rodinách, kde sa otec správa výrazne dominantne, je výskyt násilia na ženách a deťoch trikrát vyšší ako v rodinách s väčšou rovnosťou. Taktiež sa preukázalo, že násilní muži pochádzajú z rodín, kde často vládlo tradičné rozdelenie rolí a práce medzi mužmi a ženami, ktoré nebolo spochybňované,“  vysvetľuje organizácia Možnosť voľby.

     Násilie na ženách na Slovensku

  • Každá tretia Slovenska zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie od dovŕšenia 15 rokov.
  • 9,9 percenta Sloveniek zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie počas posledných 12 mesiacov pred realizáciou prieskumu.
  • Každá piata Slovenska vo veku 18 až 64 rokov, ktorá má v súčasnosti partnera, zažila z jeho strany násilné správanie.
  • Iba 12 percent Sloveniek uviedlo, že najzávažnejší prípad násilia, ktoré zažili, riešila polícia.
  • 18 percent žien v EÚ sa stretlo s prenasledovaním a každá dvadsiata žena bola znásilnená
  • Každá piata žena v EÚ zažila neželané dotýkanie, objímanie a bozkávanie.
  • Polovica všetkých žien v EÚ (53 percent) sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku.

     Zdroje:

     

Neporadíme si aj bez dohovoru?

„Som presvedčený, že ak by dohovor neobsahoval kontroverzné definície a koncepty, už dávno by bol ratifikovaný,“ predpokladá Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. „Na druhej strane, možno vďaka tejto kontroverzii sa trochu viac hovorí aj o násilí, čo vnímam ako pozitívnu externalitu.“

Daniška odhaduje, že „drvivú väčšinu tých dobrých vecí, ktoré v dohovore sú, už dávno v našej legislatíve máme. Ak niečo dobré ešte nemáme, vieme to doplniť aj bez ratifikácie dohovoru.“

Sylvia Králová z organizácie Fenestra s ním však nesúhlasí. „Antidiskriminačný zákon, alebo zákon o sociálnych službách sa špecificky problematike násilia na ženách a domáceho násilia nevenujú. Na Slovensku v tejto chvíli nemáme zákon, ktorý by špecificky a komplexne riešil túto problematiku.”  Vo viacerých zákonoch podľa nej máme čiastkové ustanovenia, no nejde o komplexnú právnu úpravu.

     V čom spočívajú súčasné nedostatky?

  • Ženy zažívajúce násilie a ich deti (prípadne iné obete domáceho násilia) stále nemajú v dispozícii dostatočný počet špecifických podporných služieb ako sú poradenské centrá a bezpečné ženské domy.
  • Ženy zažívajúce násilie a ich deti zažívajú zo strany zodpovedných inštitúcií časté zľahčovanie a popieranie násilia a ich skúsenosti s ním, ako aj obviňovanie z toho, že sa ich manžel, alebo partner správa násilne.
  • Stále nie je dostatočne vyvodzovaná zodpovednosť voči páchateľom násilia, z našej skúsenosti sa len veľmi malé percento prípadov dostane až pred súd.
  • V kontexte násilia sú takisto nedostatočne chránené deti žien zažívajúcich násilie.
  • Jedným z dôvodov je absencia systémového hĺbkového odborného vzdelávania rôznych profesií o problematike násilia na ženách a domácom násilí.

     (Informácie poskytla Sylvia Králová z organizácie Fenestra)

     

-->

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
15. november 2024 05:07