Bratislava - Rómske dieťa, bosé a špinavé, sa usmieva pred kamerou. Je to notoricky známy obraz, ktorý slovenské televízie často používajú ako ilustračný záber. Zdanlivo nevinná rutina však vytvára obraz, ktorý má moc meniť svet. Môže nastavovať postoje spoločnosti, atmosféru a napokon aj zákony či sociálne opatrenia.
Rómovia sú vo viacerých médiách zobrazovaní prevažne ako problémoví osadníci, ktorí sú páchateľmi kriminality. Sú dlhodobo najnegatívnejšie hodnotenou skupinou na Slovensku. Majorita ich vníma ako hrozbu. To je len niekoľko záverov, ktoré vyplývajú zo stratégie Zmierňovanie stereotypov a predsudkov voči rómskej populácii vypracovanej pre ministerstvo vnútra. To, ako vníma Rómov väčšinová spoločnosť, je aj zásluha novinárov.
Pokrivený obraz
V roku 2014 robil vedecký tím z Nebrasskej univerzity zaujímavý výskum. Všímali si mediálne pokrytie kriminality v závislosti od etnicity. A prišli k nasledovným záverom: zistili, že z televíznych správ z Omahy, najväčšieho tamojšieho mesta, sa 60 percent týkalo kriminality. Viac než dve tretiny z týchto 60 percent novinárskych výstupov sa zaoberali kriminalitou afroamerických mužov. A to aj napriek tomu, že spomedzi zatknutých v Omahe tvorili Afroameričania menej než tretinu.
Týmto pozoruhodným faktom sa začína príručka Obrazy menšín v našich hlavách, ktorú v týchto dňoch vydáva nezisková organizácia Človek v ohrození. Podobné meranie na Slovensku nie je, no rovnako ako je v Amerike skreslený mediálny obraz Afroameričanov, môže byť pokrivený aj obraz Rómov na Slovensku.
Ukazuje to napríklad výskum, ktorý realizoval Romano kher - Rómsky dom a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Väčšina mediálnych príspevkov o Rómoch, v ktorých bolo identifikovateľné bydlisko respondentov, hovorila o Rómoch v osadách. Podľa posledného Atlasu rómskych komunít z roku 2013 však žije väčšina Rómov rozptýlená medzi majoritou. Segregovane mimo obcí v skutočnosti žije približne 18 percent populácie Rómov na Slovensku. V absolútnych číslach ide zhruba o 74-tisíc ľudí.
Na to, že slovenský mediálny obraz Rómov je od reality neraz vzdialený, upozorňuje aj novinárka Aktuality.sk Stanislava Harkotová, ktorá sa rómskym témam dlhodobo venuje. Médiá sa podľa nej bežne uchyľujú k používaniu primitívneho, dehonestujúceho jazyka. “V bulvári som v minulosti narazila na to, že vo vzťahu k Rómom používali termín osadníci alebo dokonca ploditelia. Televízie používajú zľahčujúci jazyk a často zobrazujú niečo extrémne,” hovorí.
Keď sa obraz mení na realitu
Je to jedna zo základných sociologických poučiek. Thomasova teoréma. Hovorí, že ak je určitá situácia (,ktorá vôbec nemusí byť reálna) definovaná ako skutočná, stáva sa skutočnou vo svojich dôsledkoch. A presne to sa deje v súvislosti s Rómami a je to aj merateľné, upozorňuje príručka Obrazy menšín v našich hlavách.
Ak sa niekto narodí vo vylúčenej komunite, šance, že sa z nej vymaní, sa blížia nule. Príkladom je do značnej miery automatizované zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl. Alebo napríklad aj diskriminácia na trhu práce, na ktorú poukázala analýza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií s názvom “Bez práce nie sú koláče”. Šanca, že rómskeho uchádzača o prácu pozvú na pohovor je podľa nej sotva polovičná oproti predstaviteľovi väčšinovej spoločnosti.
Zachádza to však ďalej. Aj kvôli mediálnemu obrazu sú Rómovia v očiach významnej časti majoritného obyvateľstva dehumanizovaní. V tej súvislosti väčšinová spoločnosť tiež akceptuje napríklad aj selektívne diskriminačné opatrenia voči Rómom. Príkladom je známy prípad z Moldavy nad Bodvou spred piatich rokov, keď policajti vtrhli do obydlí bez povolenia a bili Rómov obuškami.
Išlo o porušenie nenarušiteľnosti obydlia, ktorú nám garantuje ústava, no v prípade Rómov väčšinovej spoločnosti porušenie tohto základného ľudského práva nevadilo a mnohí to dokonca akceptovali. Pri majorite by sa polícia zrejme toto právo neodvážila porušiť, a keby aj, malo by to dohru, pretože by boli výhrady majority dostatočne hlasno počuť.
Prečo vlastne majú médiá tendenciu informovať o niektorých témach skreslene a prečo ľudia myslia stereotypne a s predsudkami? Podľa príručky Obrazy v našich hlavách za to môže aj náš mozog. Ten je naprogramovaný s dôrazom na funkčnosť, nie však na presnosť a precíznosť. Je vybavený k tvorbe dômyslov a tak vzniká priestor na nesprávnu interpretáciu reality.
Nezisková organizácia Človek v ohrození spolupracuje s Hospodárskymi novinami na projekte Svet medzi riadkami, ktorého súčasťou je kurz Globálne výzvy zameraný na kritické myslenie študentov žurnalistiky, ako aj sekcia Globálne na HNonline.sk.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
