V práci, ktorú už nestihol dokončiť zavraždený novinár Ján Kuciak, pokračuje medzinárodný investigatívny tím. Do projektu sa zapojili Aktuality.sk, denník Sme, Denník N, Nový Čas, Hospodárske noviny, denník Postoj, týždenník TREND, televízia Markíza, televízia Joj, Aliancia Fair-play, Český rozhlas, švajčiarsky Blick, poľský Onet a nemecký Die Welt. Tento text spracovali Aktuality.sk

O dlhodobej spolupráci Hmotných rezerv s Bonulom svedčí celý rad zmlúv v centrálnom registri, ktorých hodnota sa počíta v miliónoch eur.

Bonul pre túto štátnu inštitúciu zabezpečuje aj bezpečnostné a technické činnosti, ktorých dodávateľa na ďalšie obdobie teraz hľadá novým tendrom. Za stráženie svojich objektov a ďalśie služby plánuje dať počas štyroch rokov takmer 12 miliónov eur. Podmienky súťaže sú zaujímavé.

Náročné podmienky

Pre väčšie bezpečnostné služby by nemal byť problém splniť prvú podmienku tendra: záujemca o zákazku musí mať referencie, že už nejakým klientom poskytoval strážne služby za najmenej 800-tisíc eur a technické služby za minimálne 500-tisíc eur.

Náročnejšie sú ďalšie požiadavky Štátnych hmotných rezerv. Od uchádzačov totiž chcú, aby boli držiteľmi certifikátov manažérstva kvality a environmentálneho manažérstva. SBS-ka okrem toho musí mať 120 zamestnancov firmy, ktorí sú oslobodení od brannej povinnosti.

Najväčší otáznik však visí nad požiadavkou, aby dodávateľ mal oprávnenia na integráciu a kontrolu pochôdzkového a protipožiarneho systému.

Certifikát na integráciu pochôdzkového systému C4 majú na Slovensku iba 3 firmy. Dve z nich - Bonul a Vel security boli podľa opozičnej poslankyne Veroniky Remišovej v minulosti prepojené. Aj preto podala podnet na preverenie tendra, v ktorom nedávno tieto dve firmy súťažili ako konkurenti.

Problematické je aj získanie druhého certifikátu. Protipožiarny systém Správy štátnych hmotných rezerv vyrába firma Digisys, spriaznená s SBS-kou Bonul. Ako výrobca udeľuje aj certifikáty na prácu s týmto systémom.

Podľa Štátnych hmotných rezerv je ale táto požiadavka v poriadku.

„Je oprávnené požadovať od záujemcu osobitné oprávnenie na výkon kontrol existujúcej elektrickej požiarnej signalizácie verejného obstarávateľa – značky DIGISYS 111", tvrdí SŠHR v stanovisku, ktoré poskytla Natália Petríková.

Neodpovedala však na otázku, či taká požiadavka nezvýhodňuje konkrétneho uchádzača.

Firma spájajúca Bonul a Gašpara mladšieho

Spomínanú firmu Digisys, ktorá vyrába protipožiarny systém, vlastní Peter Gombík s Jurajom Hamarom. V roku 2015 mali robiť riaditeľov ekonomiky a kontroly vo firme Bonul. Takto ich totiž uviedol Bonul v staršej zmluve so Zborom väzenskej a justičnej stráže, ktorá je voľne dostupná na internete.

Peter Gombík má navyše podľa katastra zhodnú adresu s Miriam Gombíkovou, dcérou majiteľa Bonulu Miroslava Bödöra. Spoločnosť Digisys sídli v budove na Kupeckej ulici v Nitre, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi - synovi majiteľa Bonulu.

Tejto adrese sa venoval aj zavraždený novinár Ján Kuciak, keď písal o firme syna policajného prezidenta, ktorá tam sídli. Kuciak zistil aj to, že zámenu budovy s mestom preverovala v minulosti polícia - oba posudky dal totiž vypracovať Norbert Bödör. Kým jeho nehnuteľnosť mala byť nadhodnotená, cena mestskej nehnuteľnosti bola podhodnotená. Krajská polícia však prípad, ktorý inicioval nitriansky okresný prokurátor, odmietla.

Firme Digisys sme poslali otázky, na ktoré nám neodpovedala. Nie je jasné, aké firmy certifikát k jej protipožiarnemu systému majú a aké kritériá na získanie tohto certifikátu treba splniť.

Správa Štátnych hmotných rezerv nezverejnila súťažné podklady, medzi dokumentmi zákazky sa nenachádzajú. Detaily zadanie zákazky sa preto nedajú verejne preskúmať.

SŠHR takýto postup zdôvodňuje utajovanými skutočnosťami.

Kto má certifikáty?

Slovenská komora súkromnej bezpečnosti nemá informácie o tom, koľko strážnych služieb má konkrétne certifikáty.

Pre Aktuality.sk to uviedol viceprezident komory Ladislav Furman, ktorý tam zastupuje spoločnosť LT services. Napríklad ich firma certifikát DIGISYS nemá. Ak by sa chceli prihlásiť do tendra, ktorý takúto podmienku vyžaduje, riešili by ju cez subdodávateľa.

Za väčší problém by však považoval inú požiadavku na SBS, ktorú mala SŠHR v pôvodnom tendri z februára tohto roka. Vtedy si kládla podmienku, že uchádzač o zákazku musí byť aj subjektom hospodárskej mobilizácie. Túto podmienku podľa Furmana spĺňa na Slovensku len Bonul, ktorý Furman nazýva „hlavnou SBS".

Prvotný februárový tender ale SŠHR zrušila a v novovyhlásenej súťaži sa už táto podmienka nenachádza.

Za zmienku stojí skutočnosť, že Bonul dodáva SŠHR tieto služby na základe výsledkov staršieho tendra, ktorý obsahoval údajne diskriminačnú podmienku súvisiacu s hospodárskou mobilizáciou.

Niečo pred zmluvou, niečo po nej

Petrovi Kunderovi z Aliancie Fair-play sa však aj podmienky najnovšieho tendra zdajú neštandardné.

„Pri tendri za takmer 12-miliónov eur ma dosť prekvapuje podmienka predložiť certifikáty 24 ľudí vyškolených na „denné kontroly" konkrétneho požiarneho systému už v čase dávania cenovej ponuky. Podmienka mať vyškolených ľudí je totiž prirodzená až v momente, keď majú vykonávať prácu,“ myslí si Kunder.

Poukazuje na to, že v rovnakom tendri sa pri iných požadovaných skúškach uvádza, že víťazný dodávateľ ich môže zabezpečiť až po podpise zmluvy.

„V praxi to môže viesť k tomu, že táto podmienka znemožní potenciálnym dodávateľom zúčastniť sa súťaže,“ uzatvára Kunder.

Zákazku mohli rozdeliť

Bezpečnostná a strážna služba je pre štátne inštitúcie bežná služba, ktorú dokáže dodávať množstvo SBS-iek.

V tomto tendri sa však vyžaduje, aby víťaz zákazky robil aj pre SBS-ku netradičné činnosti:

- kontrolu funkčnosti protipožiarneho systému,

- a pripravil realizačný projekt modernizácie protipožiarneho systému a vybudovanie systému elektrickej požiarnej signalizácie.

Tieto požiadavky môžu značne zúžiť okruh záujemcov, ktoré by sa zákazky mohli zúčastniť. V podobných prípadoch má podľa zákona o verejnom obstarávaní inštitúcia zdôvodniť, prečo zákazku nerozdelila na časti.

Zdôvodnenie nerozdelenia zákazky však na portále Úradu pre verejné obstarávanie SŠHR nezverejnila.

Ako veľkú otázku vidí nerozdelenie tendra na menšie súčasti aj Peter Kunder.

Podľa vyjadrenia SŠHR boli požiadavky pre uchádzačov stanovené v súlade so zákonom tak, „aby bola objektívne preukázaná a overená ich schopnosť plniť predmet zákazky."

Externista zazmluvnil Bonul aj v minulosti

Verejné obstarávanie pre SŠHR zabezpečuje externista Martin Garaj, ktorý v minulosti robil súťaže na SBS pre bratislavský dopravný podnik. V roku 2012 aj v roku 2016 vyhral Bonul.

Martin Garaj mal na starosti aj zákazku na autobusovú dopravu v Nitrianskom kraji za viac ako 300 miliónov eur, v ktorej prišla jediná ponuka. Tender v rozhovore s Denníkom N musel obhajovať Marián Kéry zo SMERu, ktorý predkladal návrh na jeho schválenie.

Významní podnikatelia

Firma Bonul a bödörovci sú dlhodobo spájaní s politikmi vládneho SMERu. Premiér Robert Fico rečnil v roku 2014 na vianočnom večierku Bonulu. Exminister Jahnátek priznal, že s Miroslavom Bödörom chodí na poľovačky.

V hoteli Zlatý Kľúčik napojenom na bödörovcov mal narodeninovú oslavu poslanec SMERu a donedávna riaditeľ Národného onkologického ústavu Jozef Valocký. Oslavy sa zúčastnil aj policajný prezident Gašpar.

Bonul pritom dlhodobo vyhráva veľké zákazky od štátu, darilo sa mu aj v rezorte hospodárstva, keď mu ako minister šéfoval Jahnátek.

V uplynulých dňoch odstúpil z funkcie šéfa protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, ktorého manželka bola vo firmách napojených na bödörovcov.

Autor je redaktorom portálu Aktuality.sk.