Ostrá kritika na Facebooku či odkaz od poslankyne SaS Jany Cigánikovej, že sa ich bojí. Aj takéto reakcie si vyslúžili poslanec OĽaNO Richard Vašečka a jeho stranícka kolegyňa, bývalá poslankyňa a nová šéfka žilinskej župy Erika Jurinová, ktorá na svoj úrad v Žiline pozvala exorcistu pátera Ľuboša Václaveka, aby tam vykonal posviacku.
Išlo o bežnú posviacku, tvrdí Jurinová
Aktu, ktorý sa konal 9. januára, sa zúčastnil aj Vašečka a informoval o tom na Facebooku. Kým bývalý člen liberálov a v súčasnosti nová tvár Progresívneho Slovenska Martin Poliačik sa na tom baví a odkazuje bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi, že mu vie zohnať "originál džungelného šamana na čistenie priestoru od zlých duchov", Cigániková vyjadrila svoje obavy.
"Vážení kolegovia z OĽaNO, pri všetkej úcte, ktorú k Vám chovám. Trošku sa Vás začínam báť," napísala v reakcii na posviacku na sociálnej sieti. Pre HN Cigániková uviedla, že si Jurinovú a Vašečku veľmi váži a nová žilinská županka mala na posviacku právo, keďže to robila súkromne. Pripomína jej to však "doby minulé", keď neveriacich trestali a údajné bosorky pálili.
Jurinovej stranícky šéf Igor Matovič s posviackou problém nemá. "Myslím si, že úradu neublížila. Bola to jej súkromná akcia," povedal pre HN. "Iné by bolo, keby potajme do kancelárií navešala krížiky," dodal.
"Ja by som to nerobil," vyjadril sa pre HN podpredseda SaS a poslanec Ľubomír Galko. Zdôraznil však, že je k veriacim veľmi tolerantný. Jurinovej by posviacku úradu neodporúčal. "Ale nebudem to tvrdo kritizovať," uzavrel.
Podľa samotnej Jurinovej išlo o bežnú posviacku, ktorá sa robieva na sviatok Troch kráľov. Odmieta slová niektorých kritikov o inkvizícii. "Ja som určite nikoho nenútila, aby sa zúčastnil," zdôraznila pre HN a dodala, že nešlo o oficiálnu akciu. Že páter Václavek je exorcista, nebolo zámerom, tvrdí nová žilinská županka s tým, že je zároveň kňazom. "Veľmi som si vážila, že si našiel čas," vyhlásila.
Čo na to Ústava?
V prvom článku Ústavy stojí: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo."
"Keďže nešlo o oficiálnu akciu úradu alebo jeho vedenia a nezasiahlo to do rozhodovania ani výkonu iných kompetencií úradu, pričom to ani nebol úrad, kto o tejto udalosti verejne informoval, nevidím v tom z objektívneho hľadiska zásadný problém," zhodnotil pre HN z hľadiska Ústavy posviacku na úrade žilinskej župy odborník na ústavné právo advokát Peter Kubina.
Zároveň to však podľa neho nevylučuje možnosť, že by sa týmto aktom mohli cítiť konkrétne osoby s iným vierovyznaním alebo bez vyznania dotknuté.
Kubina upozorňuje, že je ťažké nájsť v tejto otázke v našich podmienkach objektívnu hranicu. Dôvodom je, že "ide o konflikt medzi princípom konfesne neutrálneho štátu na jednej strane a individuálnou slobodou vierovyznania každého človeka na strane druhej."
Následne Kubina upriamuje pozornosť na fakt, že tento konflikt "akoby predpokladala aj samotná Ústava." A to tým, že kým sa v preambule odvoláva na "katolícke cyrilo-metodské hodnotové dedičstvo", tak už v prvom článku hovorí o "konfesnej neutralite štátu".
"Dlhodobo akceptovaná prax od roku 1989 je taká, že verejní činitelia Slovenskej republiky, ktorí majú náboženské vyznanie, ho pri rôznych príležitostiach aj otvorene a verejne prejavujú a praktizujú, a štát dokonca uznáva za dni pracovného pokoja viacero vyslovene náboženských sviatkov. Preto pre mňa je tá hranica v tom, či ide o oficiálnu akciu úradu propagovanú v mene tohto úradu alebo nie,“ uzatvára Kubina.