„Okrem komunistov nebol o spoločnom štáte nikto ochotný rozprávať. To je historická pravda,“ tvrdí rozhovore pre HN Vladimír Mečiar, ktorý je stále presvedčený, že všetko, čo robil, bolo správne.

Rozmýšľali ste niekedy v minulosti, čo asi budete robiť v roku 2018, keď bude Slovenská republika oslavovať 25 rokov samostatnosti?
Rozhodne som nečakal, že ma budú trestne stíhať za to, že som založil štát.

Ale to nie je za to.

To je za to. Iný dôvod nie je. Je to pokus o politický proces, aké boli v päťdesiatych rokoch, iniciovaný tými, ktorí tento štát nechceli. Hľadala sa nejaká zámienka, tak sa kvôli tomu menila Ústava. Takže toto som nečakal, a to je moje 25. výročie vzniku Slovenskej republiky.

Hoci už dávnejšie nie ste politicky aktívny, ako jediný z bývalých vysokých predstaviteľov štátu ste, takpovediac, stále v kurze. V poslednom čase vznikli o vás dva filmy. Videli ste ich?
Únos, to je taká chrapúnčina, že som to ani nepozeral. Vznikol v kooperácii so skupinou ľudí z Verejnosti proti násiliu a KDH, ktorí boli proti vzniku štátu a minister kultúry Maďarič to financoval. Pritom už niekoľko rokov je známe rozhodnutie generálneho prokurátora, vylučujúce akúkoľvek spojitosť akéhokoľvek orgánu štátnej správy so smrťou mladého Remiáša.

A film Mečiar?
Ten som videl. Súhlasil som, že to urobím pre tú režisérku ako dokument k diplomovej práci. Zneužila ho a vložila doň vyjadrenia ľudí, ktorí v roku 1992 spracúvali legendu mojej diskreditácie. Tú vtedy robili ľudia z VPN, prezident Havel a federálne zložky bezpečnosti. A lživé veci z týchto dokumentov odzneli vo filmoch ako pravda. Diskreditácia pokračuje.

Koncom novembra ste na adresu ambícií premiéra Roberta Fica dostať Slovensko do jadra EÚ povedali, že o tom musí byť referendum a také rozhodnutie nemôže urobiť on sám. O rozdelení Česko-Slovenska ste v roku 1992 rozhodli vlastne vy a Václav Klaus. Bez referenda.

Po prvé, zákon o rozdelení Česko-Slovenska bol prijatý ako nový ústavný zákon. Po druhé, zákon o referende vznikol preto, aby rozdelenie nebolo možné.

Myslíte zákon o referende z roku 1991, ktorý riešil vystúpenie niektorej z republík?
Áno, ten hovoril, že vystupujúca republika sa zrieka majetku v prospech tej, ktorá zostáva.

Nebola by to len záležitosť formulácie referendovej otázky?
Nie. Mám to povedať ľudovo? Slováci, môžete byť politicky slobodní, ale s holou riťou. Toto bola vec, ktorú urobili úmyselne a keď sme potom s Havlom rozoberali chyby, ktoré urobil, táto bola jedna z nich. Sám sa vyjadril – áno, urobili sme to preto, aby sa z federácie nedalo vystúpiť.

Debatovalo sa vôbec o referende počas rokovaní o delení Česko-Slovenska?
Keď som o ňom začal hovoriť, že je to nástroj na rozpustenie štátu, tak sa mi vysmiali a mali pravdu. Že keď chceme, nech si robíme referendum sami, v Českej republike považujú vec za rozhodnutú a majú právo na všetko. Dosť dlho trvalo, kým sme sa dohodli, že vôbec budeme rokovať a že ten proces musí byť predmetom dohody.

Slovenská strana pri rozpade z federácie iba sekundovala?
Pri prvom rokovaní som sedel s Václavom Klausom osobitne a úprimne sme hovorili o tom, čo môžeme a čo nemôžeme. Dohodli sme sa, že vytvoríme federálnu vládu aj federálne zhromaždenie, sfunkčníme tieto orgány a budeme rokovať, ale otázka je, dokedy to udržíme. Zhodli sme sa, že dlho nie.

Vnímala česká strana ako veľký problém, že odmietate vo funkcii prezidenta Václava Havla?
Počas prvého stretnutia v Brne som pánovi Klausovi oznámil, že...