Prezident Ivan Gašparovič nemá svoj oficiálny poradný tím. Nie je to na škodu?
- Ako právnik si je vedomý, že jeho právomoci sú malé a tie najdôležitejšie sa týkajú vymenovania. To sú politické záležitosti, pričom vie, že musí uspokojiť záujmy politických strán. Z tohto hľadiska si svoj tím nebudoval veľkoryso. Pravdepodobne zvážil, že nepotrebuje množstvo poradcov, keď nerobí reálne rozhodnutia. Tie totiž robí vláda.
Preto si podľa vás ponechal aj väčšinu ľudí, ktorí prišli do prezidentského paláca za jeho predchodcu Rudolfa Schustera?
- V prezidentskej kancelárii je najdôležitejší protokol. Na to potrebuje ľudí, ktorí sa v tom vyznajú. Odborníkov na protokol, medzinárodné vzťahy a hosťovské povinnosti nie je na Slovensku veľa.
Ak možno porovnať rozhodovanie troch slovenských prezidentov, aké sú medzi nimi rozdiely?
- Na rozhodovaní prvého prezidenta Michala Kováča sa odrazil fakt, že bol volený ešte v parlamente. Na jeho podporu bol potrebný súhlas aj vtedajšej opozície, najmä SNS a SDĽ. To sa potom odrazilo aj na zložení jeho kancelárie. A práve tento jeho tím neskôr do istej miery prispel aj k jeho odklonu od jeho materskej strany - HZDS. Rudolf Schuster sa zas veľmi nespoliehal na svojich poradcov a rady nevyhľadával. Rozhodoval sa podľa svojich osobných preferencií. Gašparovičov štýl je formálne právnický. Akoby zvažoval všetky argumenty za a proti a potom hľadal kompromisné, najmenej kontroverzné stanovisko. Jeho rozhodnutia nechávajú aj ovcu celú, aj vlka sýteho.