Prečo ste sa rozhodli po tretí raz uchádzať o kreslo šéfa rozhlasu?
- Nemôžem prežiť to, čo počúvam dookola -- reči o rušení vysielacích okruhov či symfonickom orchestri. Toto nemôže byť cesta, ktorou pôjde verejnoprávny rozhlas. Netreba zabúdať na to, že len kvôli ťažkej vymožiteľnosti koncesionárskych poplatkov prichádza SRo ročne o 400 miliónov Sk. Predpokladaná strata rozhlasu je pritom vyše 300 miliónov Sk (tohtoročný rozpočet SRo pôvodne počítal so stratou 194 miliónov Sk, pozn. red.)
Zákon však nebol prijatý aj pre rozdielne postoje verejnoprávnych médií na výber poplatkov.
- O jeho presadenie som sa pokúšal trikrát -- asi som mal viac "tlačiť". Teraz intenzívne rokujeme s generálnym riaditeľom STV Richardom Rybníčkom. Podľa všetkého sa dohodneme na spoločnom modeli, ktorý by sme mali predstaviť najskôr v septembri. Vychádzať by mal z premisy -- každý, kto má elektrickú energiu, vlastní prijímač, a mal by teda platiť.
Znamená to, že ak NR SR zákon schváli, nebudete žiadať peniaze zo štátneho rozpočtu na zahraničné vysielanie či vysielanie v pásme stredných vĺn?
- Samozrejme, že na povinnosti štátu financovať tieto činnosti budem trvať. SRo má podľa zákona nárok na tieto transfery.
Aká je vaša predstava o budúcnosti rozhlasu?
- Určite by malo zostať päť celoplošných vysielacích okruhov. Nechcem ani prepúšťať ďalších zamestnancov. Ak by sa podarilo prijať účinný model výberu koncesionárskych poplatkov a ten by sa pohyboval na úrovni 90 percent, rozhlas by hospodáril so ziskom. Netreba pritom zabúdať, že nový zákon o koncesionárskych poplatkoch by pomohol nielen verejnoprávnemu rozhlasu, ale aj STV.