Skokom cez kožu počas slávnostného šachtágu dnes v Banskej Štiavnici do baníckeho stavu vstúpil prezident SR Andrej Kiska. Počas tradičného ceremoniálu, ktorý je osobitým druhom regulovanej baníckej zábavy, si nielen zaspomínal na svoje banícke korene, ale tiež uviedol, že prijatie do stavu práve v roku, keď si Banská Štiavnica pripomína viaceré významné výročia, je pre neho veľkou poctou.

"Dnes sa mi dostalo veľkej cti byť prijatý do baníckeho stavu. Baníctvo, to je súčasť našej histórie, histórie našej krajiny," podotkol Kiska s tým, že s baníctvom ho spájajú aj jeho predkovia. "Môj pradedo, ktorý prišiel z Talianska, prišiel na Slovensko ako baník a môj dedo pôsobil v Bani v Rudňanoch, takže trochu tej baníckej krvi mám v sebe a teraz som už aj oficiálne v cechu baníkov, za čo ďakujem," podotkol prezident.

Po slávnostnom prijatí do cechu sa hlava štátu v baníckej uniforme vydala aj do podzemia. Prezident navštívil dedičnú štôlňu Glanzenberg.

Kiska je v poradí tretím prezidentom, ktorého do baníckeho stavu v Banskej Štiavnici uvádzali. "Doteraz boli tu v Banskej Štiavnici do baníckeho stavu prijatí dvaja prezidenti, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. Do baníckeho stavu tu bol prijatý aj monacké knieža Albert," priblížil Milan Durbák, tajomník Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku, v ktorého réžii sa šachtág odohrával.

Šachtág upravuje v 29 paragrafoch pivný zákon. Tzv. skok cez kožu bol vlastný akt prijímania adeptov do baníckeho stavu počas šachtágu. Koža, nazývaná aj banícka zástera alebo ošliador, bola súčasťou baníckeho odevu, ktorá ochraňovala baníkov pri práci.

Tieto tradície vznikli podľa Durbáka kedysi na pôde banskoštiavnickej Baníckej akadémie, no a Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok si ich pripomína dodnes. "Pôvodne to bola akademická spoločenská udalosť a my sme ju rozšírili na spoločenskú udalosť banícku ako takú," podotkol Durbák.