Vlna odporu proti štandardným stranám a protiutečenecké nálady priniesli v marci do parlamentu okrem Kotlebu aj ďalšie prekvapenie – hnutie podnikateľa Borisa Kollára Sme rodina. Kollár pritom nepracoval na svojom politickom úspechu tak systematicky ako Kotleba. Hoci v roku 2010 kandidoval do parlamentu so stranou Únia, po neúspechu sa politicky ďalej neangažoval. Zmenilo sa to až koncom minulého roka. Jeho nové hnutie Boris Kollár – Sme rodina napokon získalo 6,6 percenta a 11 kresiel v parlamente. Po pár mesiacoch však Kollár troch svojich poslancov vylúčil z klubu aj z hnutia. Dôvodom mala byť neochota pracovať. Politológovia vnímajú Kollárov projekt pomerne skepticky aj napriek tomu, že sa mu podarilo dostať do parlamentu. Chýba mu totiž systematické budovanie strany a ucelenejší program. Kollár sa totiž profiluje hlavne ako kritik vládnucej moci či moslimov. „Odmieta politickú korektnosť, ale to sú všetko veci, s ktorými populisti bežne pracujú a Kollár nie je na politickej scéne sám, kto s tým pracuje,“ myslí si politológ Tomáš Koziak.TASR/M. Baumann

Väčšina opozičných strán si pri kríze dala len povinnú jazdu

Niektorých bolo vidieť viac, iných menej a ďalších zasa vôbec. Kríza, ktorú rozpútal predseda SNS Andrej Danko pred dvoma týždňami vypovedaním koaličnej dohody, z dovoleniek pritiahla iba dve opozičné strany. Ostatné sa vyjadrovali len sporadicky.

Remišová namiesto Matoviča
Na základe počtu tlačových besied bolo najviditeľnejšie hnutie OĽaNO s viac ako desiatkou tlačových besied. Väčšina z nich bola bez lídra Igora Matoviča, no s Veronikou Remišovou, „ktorá je so svojimi dlhoročnými skúsenosťami odborníčkou v oblasti školstva a eurofondov“, hovorí Matúš Bystriansky, zodpovedný za komunikáciu ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

#KRÍZA #POLITIKA #OPOZIČNÉ STRANY