Žirafy sú podľa posledného sčítania nanajvýš ohrozeným druhom smerujúcim k vyhynutiu. Prírodovedci to oznámili v rámci aktualizácie takzvaného Červeného zoznamu ohrozených druhov. Za vymieranie zvierat môže z veľkej časti človek.
Podľa Červeného zoznamu sa počet žiráf znížil za posledné tri dekády zo 157 na 97 tisíc. Žirafy sa tak presunuli z kategórie málo dotknutých druhov do sekcie zraniteľných. Správa Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) uvádza, že smerom k vyhynutiu žirafy poslal rast populácie na africkom kontinente a s ním spojené odlesňovanie.
Pytliactvo a občianske vojny
"Žirafy bežne vidíte na safari, v médiách a v zoologických záhradách. Ľudia vrátane ochrancov prírody si však neuvedomujú, že žirafy zažívajú tiché vymieranie. Mali by sme s tým niečo robiť, než bude príliš neskoro," oznámila serveru The Guardian riaditeľka sekcie IUCN pre ochranu žiráf a okapií.
Už v júni varoval pred vymieraním žiráf slávny ochranca prírody David Attenborough. "Títo nežní obri sú prehliadaní. Všetci vedia, v akých ťažkostiach sú africké slony. A to ich ostáva asi pol milióna. Nikto si však neuvedomuje, že po svete chodí oveľa menej žiráf, ktoré už stačili v siedmich štátoch vyhynúť," uviedol.
Podľa Červeného zoznamu žirafy úplne vyhynuli v Eritrei, Guinei, Mauritánii, Nigérii, Senegale a pravdepodobne tiež v Mali. Kvôli ozbrojeným konfliktom je tento druh na prahu vyhynutia aj v oblasti Sudánu. Vedcom tu však chýbajú presné dáta.
Desaťtisíce druhov na zozname
Aktualizácia Červeného zoznamu potvrdzuje zistenia veľkej štúdie uverejnenej v októbri. Tá uvádzala, že počet divokých zvierat sa do roku 2020 zredukuje až o dve tretiny v porovnaní s rokom 1970.
Na Červenom zozname je teraz 85 tisíc druhov zvierat a rastlín, asi 24 tisícom hrozí bezprostredné vyhynutie. Vedci pripomínajú, že mnoho druhov uniká ich pozornosti a vyhynú skôr, než ich stačia poznať.
Ochrancovia životného prostredia nepriniesli len zlé správy. Počas pátrania objavili okolo 700 nových druhov vtákov a 233 doteraz nepoznaných odrôd rastlín. Za posledných dvadsaťpäť rokov sa tiež rozšírilo územie, ktoré podlieha osobitnej ochrane. Teraz zaberá asi 14 percent všetkej plochy planéty Zem. Naproti tomu sa za rovnaké obdobie stratilo 4,4 milióna kilometrov štvorcových divokej prírody. Polovicu všetky plochy Zeme teraz úplne ovláda človek.
Vedci upozorňujú, že chránené územia často nepokrývajú najcennejšie prírodné spoločenstvá. "Štáty tiež zakladajú chránené územia v odľahlých oblastiach, kde nikto nechce pretvárať krajinu. Tento postup nepomáha chrániť biodiverzitu. Mali by sme zakladať chránené územia tam, kde hrozí prírode bezprostredné ničenie," myslí si James Watson z Wildlife Conservation Society.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
