Prechod do režimu online môže zaplniť mentálny deficit čerstvých rodičov, ale aj vyriešiť ich problémy. Je to skutočne tak?
Online rodičia
Súčasná matka drží v jednej ruke dojčiace sa dieťa a v druhej smartfón. Otecko si robí "selfie" s kočíkom na prechádzke. To sú bežné obrazy súčasnosti. A je to až taký problém? Možno je prirodzené, že sociálny kontakt medzi ľuďmi sa presunul z bezprostrednej zóny do abstraktnej, no o to veľkorysejšej internetovej.
Opustenie domova alebo organizácia voľného času sa často stáva takmer vojenskou operáciou zahŕňajúcou plánovanie spánku, "zásobovania", pracovných povinností aj starostlivosti o domácnosť, prípadne ešte o dieťa.
A možno sa tento kontakt nepresunul, len doplnil bežné stretávanie a trávenie času, a chvíle osamote či s dieťaťom obohatil online komunikáciou so známymi, priateľmi, rodinou či rôznymi autoritami a odborníkmi. Ale nielen komunikáciou, ale často aj riešením problémov.
Extrakt života, ale aj sebareflexia
Ako to vplýva na rodičov malého dieťaťa? Spojenie s ľuďmi prostredníctvom sociálnych médií je okamžité, často aj s okamžitou spätnou väzbou.
Z pozitívnych reakcií, povzbudivých a podnetných správ a komentárov sa môže stať návykové potešenie, ktorým si sociálne izolovaní ľudia môžu sčasti alebo načas celkom potvrdzovať obraz o sebe - svojej inteligencii, jedinečnosti, správnosti názorov.
Sociálne médiá ponúkajú neobmedzený priestor, v ktorom sa ľudia môžu slobodne vyjadrovať a nadobúdať pocit spolupatričnosti a zázemia v rámci komunity, ktorý je, najmä v období psychicky a fyzicky náročnej starostlivosti o malé dieťa, veľmi potrebný.
Vyriešia siete naše psychické problémy?
No vyextrahované fotografické momentky mamičiek cvičiacich jógu či oteckov praktizujúcich zen našťastie nie sú jedinou formou symbiózy ľudí, ktorí sa stanú rodičmi, so sociálnymi sieťami.
Možnosti a vplyvy (ktoré sa pre klesajúcu rečovú bariéru môžu ujať aj u nás) zdravotníckej a psychologickej spätnej väzby sociálnych sietí pre rodičov, opísala pre britské noviny The Guardian renomovaná lekárka Dr. Carrie Ladd.
Posledných 18 mesiacov pracovala v Royal College of General Practitioners (RCGP) ako praktická lekárka a teraz uvádza, že psychické problémy v perinatálnom (pôrodnom) období postihujú až jednu z 5 žien a jedného z 10 mužov, no iba 50 percent prípadov je identifikovaných, pretože je nízke povedomie o probléme.
Hovoriť a informovať
U týmto stavom postihnutých ľudí prevládajú rozpaky, strach zo stigmatizácie, zlyhania či subjektívneho nezvládnutia rodičovského statusu.
Sú sociálne médiá vyvolávačom, svedkom alebo komplicom tohto psychického problému? Odborníčka verí v tretí variant.
Práve sociálne médiá pomohli podľa nej vo viacerých projektoch v tematike perinatálneho a postnatálneho (pôrodného a popôrodného) psychického zdravia, napríklad platforma #MumTalk, rôzne e-learningové moduly či pomocné klinické programy samotných lekárov RCGP.
V Británii samozrejme fungujú aj rôzne "kamenné" centrá na pomoc v tejto oblasti.
Siete nielen budujú, ale aj vyvracajú mýty
S komunikáciou problému prostredníctvom globálnej online komunity pomáhajú aj samotné matky-blogerky, napríklad Butterflymum83 či Littlemissevec, ktoré danou diagnózou prešli/prechádzajú, ale aj organizované diskusné skupiny ako #PNDHour.
Táto platforma najmä je nezvyčajná v tom, že do nej prispievajú aj zdravotníci, poznamenáva lekárka, a má za cieľ najmä vyvracať predsudky a škodlivé mýty o mentálnom zdraví ako pocit osobného zlyhania z titulu psychických problémov alebo nevhodné užívanie antidepresív počas dojčenia.
Takže sociálne médiá určite nie sú všeliekom, ale dokážu bezprostredne pomáhať pri riešení reálnych problémov, napríklad aj s mentálnym zdravím čerstvých rodičov.