Takmer všetci noví pacienti, ktorí prídu prvýkrát do ordinácie dentálnej hygieny, majú zápal ďasien. Gingivitída, ako sa choroba odborne nazýva, je bežná u dospelých, ale aj u detí. Keď sa nelieči, môže prerásť až do parodontitídy, píše Andrea Skalická pre magazín Zdraví.
Zápal ďasien je považovaný za najčastejší zápal v ľudskom tele a v úplnej väčšine prípadov je vyvolaný zubným povlakom, teda zlou zubnou hygienou. "Okrem toho môže byť zápal vyvolaný tiež niektorými bakteriálnymi, vírusovými alebo kvasinkovými infekciami, a poznáme tiež tzv. hormonálnu gingivitídu," hovorí Tereza Svobodová, dentálna hygienička pražského Zubného centra Ořechovka.
Ďasná pri gingivitíde nemajú prirodzene ružovú farbu, ale sú začervenané až fialové a zdurené. "Typickým prejavom zápalu ďasien je krvácanie pri čistení zubov, pri dotyku sondou alebo pri zavedení medzizubnej kefky do medzizubného priestoru. Pri zápale ďasná väčšinou nebolia, niekedy ale môžu byť citlivé," dodáva odborníčka.
Krvácanie ďasien nepodceňujte
Krvácanie ďasien pacienti často podceňujú. Neuvedomujú si, že zápal ďasien nie je iba lokálny problém, ale že baktérie spôsobujúce gingivitídu produkujú toxické látky, ktoré majú vplyv na celý organizmus. Zápal ďasien je tiež častá príčina zápachu z úst. "Je považovaný za predstupeň parodontitídy, ktorá postihuje hlbšie tkanivá a môže viesť až k strate zubov," upozorňuje Tereza Svobodová. Liečba zápalu ďasien spočíva v starostlivom odstraňovaní zubného povlaku, teda v pravidelnom a dôslednom vykonávaní ústnej hygieny. Vhodná je tiež návšteva dentálnej hygieničky spojená s inštruktážou o správnom čistení zubov vrátane používania medzizubných kefiek, s profesionálnym očistením zubov a tiež s pravidelným odstraňovaním zubného kameňa.
Návšteva u zubnej hygieničky nebolí
Pokiaľ o návšteve zubnej hygieničky ešte len uvažujete, možno premýšľate o tom, čo všetko vás v jej ordinácii čaká. Tak teda: pri prvej návšteve vás odborníčka podrobne vyšetrí a zistí, aké máte hygienické návyky a aké typy pomôcok používate. Vysvetlí vám príčiny vášho problému, nacvičí s vami správne metódy čistenia zubov a vyberie vhodné dentálne pomôcky vrátane medzizubných kefiek, prípadne zubnej nite. Ďalej vykoná základné odstránenie zubného kameňa, vyleštenie povrchu zubov a eventuálne i lokálnu fluoridáciu v miestach, kde vám odstránila zubný kameň. Ak je potrebné, dohovorí sa s vami na počte ďalších návštev. Ďalšia starostlivosť je však zase len a len na vás.
Ak budete zanedbávať čistenie zubov či preventívne prehliadky, môže sa stať, že zápal ďasien prejde do parodontitídy, teda do zápalového ochorenia závesného aparátu zubov. "To je štruktúra, ktorá drží zub na svojom mieste. Bežne ľudia v súvislosti s touto chorobou používajú názov paradentóza, ktorý je nesprávny. Ide o ochorenie pomerne časté a dochádza pri ňom k úbytku kosti okolo zuba v dôsledku zápalu," upozorňuje Robert Vondruška, vedúci odborný zubný lekár pražského Zubného centra Ořechovka, podľa ktorého sa rozlišujú dve formy parodontitídy - agresívna a chronická.
Agresívne typ postupuje rýchlejšie
Agresívna parodontitída sa zvyčajne prejaví už v mladom veku a na rozdiel od chronickej sa u nej na vzniku významnejšie podieľa genetika, ktorá ovplyvňuje schopnosť imunitného systému v dutine ústnej brániť sa baktériám. "Táto parodontitída postupuje rýchlejšie, ťažšie sa lieči a rovnako ako chronická parodontitída môže skončiť stratou zubov. Pri jej liečbe, rovnako tak ako pri chronickej parodontitíde, je nesmierne dôležitá spolupráca zo strany pacienta, ktorý musí dodržiavať veľmi starostlivé čistenie zubov klasickou mäkkou kefkou, ale aj medzizubnými kefkami," upozorňuje zubár Robert Vondruška.
Chronická parodontitída je častejšia a jej postup je väčšinou pomalší. Je to vlastne zápal, ktorý rozrušuje kosť okolo zubov, a tá v dôsledku tohto zápalu ubúda. Konečným dôsledkom môže byť opäť strata zubov. "Zápalový proces spôsobujú baktérie, ktoré sú prítomné jednak v povlaku, teda plaku na zuboch, a jednak v zubnom kameni. Tieto baktérie sa nachádzajú nielen nad ďasnami, ale aj pod ňou v tzv. parodontálnych vreckách. Pacienti často hovoria, že parodontitídu zdedili. Obvyklé je tvrdenie, že jeden z rodičov pacienta kvôli paradentóze prišiel o zuby už v mladom veku. Podiel dedičnosti na vzniku chronickej parodontitídy je však veľmi malý, dedí sa len sklon k tomuto ochoreniu, nie jeho vznik," uvádza zubný lekár. Ak sa dodržiava prevencia, teda starostlivé čistenie zubov a pravidelné odstraňovanie zubného kameňa, parodontitída nevznikne.
Fajčiari sú na tom horšie
Vzhľadom na to, že jednoznačnou príčinou parodontitídy je bakteriálny povlak, prevencia aj jej liečba musí byť zameraná na dodržiavanie perfektného čistenia zubov vrátane perfektného čistenia medzizubných priestorov špeciálnymi medzizubnými kefkami. Dobré je tiež vedieť, že obranyschopnosť v ústach významne znižuje fajčenie. "Vieme, že u fajčiarov ľahšie vzniká parodontitída, a ak vznikne, lieči sa oveľa horšie ako u nefajčiarov," uvádza Vondruška.
Ak príde pacient do ordinácie s už rozbehnutou parodontitídou, začína sa u neho s podrobnou inštruktážou dentálnej hygieny a s kompletným a starostlivým odstránením zubného kameňa. Zubný kameň je potrebné odstrániť nad aj pod ďasnami. "Odstraňovanie zubného kameňa pod ďasnami sa väčšinou vykonáva v lokálnej anestézii, aby bolo pre pacienta bezbolestné. V niektorých prípadoch je vhodné nasadiť vo fáze odstraňovanie zubného kameňa pod ďasnami antibiotiká. Veľmi často je táto tzv. nechirurgická liečba parodontitídy úspešná, a ak pacient dodržiava perfektnú zubnú hygienu, chodí na pravidelné kontroly a na pravidelné odstraňovanie zubného kameňa, nie je nutné liečiť parodontitídu chirurgicky," hovorí Vondruška.
Chirurgická liečba je nutná v prípade, že nezabrali predchádzajúce nechirurgické postupy. Táto liečba má význam iba u pacienta, ktorý je disciplinovaný, perfektne dodržiava zubnú hygienu, a ideálne je, aby to bol nefajčiar. Chirurgickú liečbu väčšinou vykonáva zubný lekár, ktorý sa špecializuje na parodontológiu.
Článok vyšiel v augustovom čísle českého časopisu Zdraví.