Také sú závery v utorok zverejnenej výročnej správy amerického Národného úradu pre oceány a ovzdušie (NOAA) o stave klímy na planéte za minulý rok.
„Čas zavolať lekára bol už pred rokmi. Topíme sa v mnohých príznakoch choroby,“ popísal agentúre AP situáciu planéty šéf tímu monitorujúceho klímu v NOAA Deke Arndt.
„Horúčka Zeme stúpa,“ doplnil ho ďalší spoluautor štúdie Gregory Johnson. Správa sa venuje 50 rôznym klimatickým aspektom, z ktorých medzi tie najviac citeľné patria rastúce teploty. Na obsiahlej štúdii sa podieľalo celkom 450 vedcov z celého sveta.
Mnoho štátov, vrátane Ruska a Číny, zaznamenalo vlani vôbec najteplejší rok v histórii, napríklad Južná Afrika namerala najvyššiu teplotu, ktorá bola na Zemi zaznamenaná počas októbra, a to 48,4 stupňov Celzia.
Veľká väčšina (cez 93 percent) tepelnej energie, ktorú v ovzduší zachytávajú častice skleníkových plynov, putuje podľa správy priamo do oceánov, ktorých teploty sú rekordne vysoké ako na hladine, tak vo väčších hĺbkach.
V súvislosti s otepľovaním ďalej klesal objem ľadového územia v Arktíde a ľadovcov po celom svete. Podľa vedcov mal klimatický vývoj nepriaznivý vplyv na populáciu tučniakov či mrožov a prejavil sa aj v dramatickom množení toxických rias, napríklad pri severozápadnom pobreží Tichého oceánu.
Dramatická situácia klímy bola podľa vedcov spôsobená najmä kombináciou dvoch faktorov - klimatického javu El Niňo a globálneho otepľovania zapríčineného ľudskou činnosťou. „Je to ako vstreknúť do už beztak napätého klimatického systému dávku steroidov,“ komentoval kombinovaný vplyv prírody a človeka na klímu profesor meteorológie z oklahomskej univerzity Jason Furtado.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
