Rakovina dokáže imunitu človeka oklamať a skryť sa, dokonca vie bunky imunitného systému „otočiť na svoju stranu“, hovorí Radek Špíšek, vedúci výskumu a výroby v spoločnosti Sotio v rozhovore pre HN.
V súčasnosti je jednou z hlavných oblastí výskumu spoločnosti Sotio terapia, ktorá by mala pomôcť pri liečbe rakoviny prostaty. Sotiu sa ako prvej českej firme podarilo doviesť klinické testy do tretej fázy. Ako vyzerá váš výskum a akým spôsobom chcete chorobu liečiť?
Venujeme sa protinádorovej imunoterapii, čo je súbor rôznych prístupov, ktoré majú za cieľ stimulovať a aktivovať imunitnú odpoveď u pacienta proti nádorovým bunkám. Možno takým vyšším cieľom je, aby sa nádorová imunoterapia pričlenila k tým dnešným štandardným terapiám využívaným v onkológii, ako je chemoterapia, rádioterapia a chirurgia.
Ako je možné imunitu prinútiť, aby bojovala proti rakovine?
Tých prístupov je veľa, Sotio nie je zďaleka jediná firma, ktorá sa takému výskumu venuje. Naopak, v súčasnosti je imunoterapia veľmi atraktívna oblasť.
A ako to robíte vy?
Keď sa v ľudskom tele objaví nejaká nádorová bunka, aktivuje sa celý rad častí imunitného systému, ktorý dokáže proti nádorovým bunkám bojovať. Veľmi dôležitou časťou systému sú takzvané T-lymfocyty, ktoré dokážu nádorovú bunku zničiť, ak ju rozpoznajú. A práve najčastejší prístup v imunoterapii sa sústredí na aktiváciu týchto T-lymfocytov. My ich skúšame aktivovať tak, že napodobňujeme to, čo sa normálne deje v tele. V tele sú T-lymfocyty aktivované vďaka špeciálnym bunkám, ktoré im vedia povedať, že sa majú a proti čomu sa majú aktivovať. Tie sa volajú dendritické bunky. My skúšame tento proces napodobniť v laboratóriu. To znamená, že od pacienta s nádorovou chorobou vezmeme krv, z nej vyseparujeme dendritické bunky, do nich vložíme bielkoviny, ktoré sú typické pre bunky rakoviny a potom ich vrátime do tela. Chceme dosiahnuť to, aby si dendritické bunky v tele pacienta našli T-lymfocyty a správne ich aktivovali. Tie by sa mali začať množiť a útočiť na nádorové bunky.
Potrebuje na to imunita pomoc zvonku? Prečo to nedokáže sama?
To je dobrá otázka, na ktorú je ťažké odpovedať. V podstate sa však dá povedať, že vo väčšine prípadov to imunita dokáže. V priebehu života človeka sa pravidelne objavujú bunky, ktoré sú potenciálne nebezpečné a mohli by sa zvrhnúť. Vo väčšine prípadov imunitný systém spozná, že sa deje niečo zlé a bunky zničí. Ak sa už vyvinie nádorové ochorenie, to znamená, že sa nebezpečným bunkám podarilo vymyslieť spôsob, ako pred imunitným systémom unikne. To, ako sa nádor snaží uniknúť imunite je niečo, čo sa veľmi intenzívne skúma. Už teraz je známe, že keď sa nádoru už na začiatku podarí skryť, postupne ako rastie, to vie len lepšie a lepšie.
Rakovina teda dokáže telo doslova oklamať?
Tých spôsobov skrývania je veľmi veľa, ale jedným z tých „obľúbených“ je, že rakovina produkuje bielkoviny, ktoré sú schopné tlmiť imunitu. Okolo nádoru sa vytvorí prostredie, v ktorom imunitný systém nevie fungovať. Keď je nádor väčší, je pre bunky imunitného systému oveľa zložitejšie doň vôbec preniknúť. Ďalším spôsobom, ktorý sa teraz skúma a mnoho spoločností hľadá spôsob, ako ho ovplyvniť je, že nádorová bunka dokáže niektoré bunky imunitného systému, ako napríklad spomínané T-lymfocyty, otočiť na „zlú stranu“. Dokáže z nich spraviť bunky, ktoré namiesto toho, aby zabili nebezpečné bunky, tlmia imunitu. Ukazuje sa, že to je mnohokrát príčina, prečo telo nie je schopné nádor rozpoznať.
Spomínali ste, že výroba účinnej látky v Sotiu sa začína odberom krvi pacienta. Znamená to, že každý pacient musí mať vyrobenú vakcínu úplne na mieru?
Áno, tak ako som hovoril, náš prístup funguje na tom, že dendritické bunky sa musia vedieť dorozumieť s T-lymfocytmi, a to dokážu len tie, ktoré sú od jedného človeka. To znamená, že my musíme od pacienta, ktorý je v našich klinických testoch, získať krv, z ktorej pripravíme dendritické bunky, tie v laboratóriu upravíme a následne tomu istému človeku dáme.
A čo bielkoviny z rakovinových buniek? Tie nie sú z pacienta?
Každý pacient má bielkoviny, ktoré sú pre jeho nádor špecifické, ale potom sú i také, ktoré sú medzi pacientmi zdieľané. Pre klinické skúšky vyberáme tie druhé.
Je vaším cieľom, aby bola látka účinná aj samostatne, alebo len v kombinácii s inými metódami ako chemoterapia či rádioterapia?
To je otázka, na ktorú sa dá odpovedať až po ukončení štúdií. Testy máme preto nastavené tak, aby sme vedeli definovať, v ktorej fáze choroby liek funguje najlepšie. Či je to skoršia fáza, pokročilá, či je to lepšie po chirurgickom zákroku a podobne. Okrem toho testujeme aj kombinácie s terapiami, s ktorými by to dávalo zmysel. Či podať látku samostatne, či napríklad s chemoterapiou. Z vedeckého pohľadu to zatiaľ vyzerá tak, že vakcína by mohla byť úspešná v pokročilom štádiu choroby a v kombinácii s chemoterapiou.
Dendritické bunky u pacientov aktivujú imunitný systém. Nehrozí, že sa príliš silná imunita obráti voči svojmu majiteľovi a začne ho napádať?
Imunitný systém, keď sa aktivuje, je veľmi silná zbraň. Správne sa má aktivovať proti infekciám, baktériám, vírusom, národom a podobne, ale vidíme celý rad pacientov, ktorí majú choroby spôsobené tým, že sa imunitný systém aktivuje proti vlastnému telu a vznikajú autoimunitné choroby ako cukrovka I. typu či roztrúsená skleróza. Je ich mnoho a dokazujú, aká môže byť imunita nebezpečná, keď si spletie cieľ. V našich klinických skúškach je to veľmi dôležitý parameter a sledujeme to. Sledujeme viac ako tisíc pacientov v klinických štúdiách a zatiaľ neboli odhalené žiadne potenciálne riziká.
Klinické testy sú zamerané na rakovinu prostaty, prečo práve tento druh?
V klinickom testovaní máme teraz látky na tri choroby. Prípravok, ktorý má pomôcť imunite bojovať proti rakovine prostaty, vaječníkov a pľúc. Sú to prípravky, ktoré sa zhodujú v dendritických bunkách, ale líšia sa v bielkovinách. V priebehu nášho výskumu sme sa venovali najmä karcinómu prostaty a vaječníkov, pľúca prišli na rad neskôr. Pokiaľ ide o klinické testy, najďalej sme pri výskume rakoviny prostaty, ktorá je v tretej, poslednej a najdôležitejšej fáze štúdie, pri vaječníkoch sme vo fáze dva, pri pľúcach sme začali v minulom roku úvodnú fázu jeden a naberáme do nej pacientov aj zo Slovenska.
Tretia fáza znamená, že už testujete na pacientoch prakticky na celom svete. Ako to vyzerá? Kde sa odoberá krv, kde s látka pripravuje a podáva?
Fáza tri znamená, že sa na veľkom množstve ľudí testuje, či látka pomáha. V našom prípade testujeme, či naša liečba rakoviny prostaty predlžuje život ľuďom v neskorej fáze choroby. Je potrebné vykonávať štúdiu na veľkom počte pacientov, 1 000 až 1 500, čo je aj náš prípad. Nikto nesmie ovplyvniť, ako štúdia dopadne, to znamená, že je zaslepená. Ani lekár, ani pacient nemôžu vedieť, či pacient dostáva látku alebo placebo. Vždy sa testuje súčasná liečba s novou látkou, v našom prípade chemoterapia s imunoterapiou a v určitom okamihu, po niekoľkých rokoch, čo štúdia beží sa sleduje, či skupina pacientov, ktorá dostávala testovanú látku, žije dlhšie. Keďže pacientov treba viac, fáza tri beží v mnohých klinických centrách v Európe i USA, pretože by bol problém v krátkom časovom úseku nabrať v jednej krajine toľko pacientov. A pokiaľ ide o naše terapie, všetky sú pripravené v Prahe v našich laboratóriách.
To znamená, že vám z celého sveta prídu vzorky krvi a vy z nich pripravujete pre každého pacienta vakcíny?
Áno, nech je do klinických textov zaradený pacient kdekoľvek na svete, tak ide do transfúzneho centra na veľký odber krvi. Od začiatku odberu sa krv musí do 30 hodín dostať lietadlom do Prahy. Tu je z nej vyrobená látka, tá sa zamrazí a v správnom čase sa to posiela naspäť do liečebného centra pacienta. Sotio má obrovské a veľmi vyťažené oddelenie logistiky, ktoré to musí koordinovať, čo je veľmi náročné. Často musí sledovať vývoj počasia, ak sú napríklad snehové búrky a prispôsobiť tomu odbery a zasielanie vakcín.
Čo bude nasledovať po ukončení testov?
V prvom rade, cieľom Sotia nie je testovať len jednu látku v jednej fáze, to by bolo príliš rizikové. Úspešnosť hodnotenia nových liekov je celosvetovo v priemere malá, takže staviť všetko na jednu kartu by bol risk. Sotio vzniklo s tým, že investor chce systematicky vyvíjať aktivity v oblasti biotechnológií a farmácie a práve tu sa majú združovať tieto aktivity. Okrem fázy tri v testoch tejto látky venujeme veľa energie aj tomu, aby sme pod hlavičku Sotia dostali portfólio šiestich až desiatich látok, ktoré sa nám podarí dostať do klinických testov. Hľadáme po celom svete aj iné firmy, ktoré sa venujú podobnému výskumu a klinickému vývoju, do ktorých by sme mohli prípadne investovať. Pozeráme sa aj na Slovensko, kde sme už mali rokovania s dvoma spoločnosťami.
Prezradíte s kým?
Neprezradíme, nemôžeme.
Vráťme sa k testovanej látke. Čo sa teda stane, ak budú testy úspešné?
Potom budeme musieť predložiť výsledky klinických hodnotení regulačným úradom, ktoré prípravky posudzujú pred prípadným schválením uvedenia na trh. V tom momente by muselo byť Sotio pripravené, aby bolo schopné masívne vyrábať liek, zvýšiť kapacity a rokovať s zdravotnými poisťovňami.
A ak budú neúspešné?
To budeme všetci sklamaní, ale ako som vravel, budúcnosť a vízia Sotia je mať väčšie portfólio, ako len jednu látku.
Sotio patrí pod skupinu PPF, ktorej najväčším akcionárom je Petr Kellner. Máte za sebou aj iných investorov?
V roku 2012 sme boli začlenení do spoločnosti PPF, žiadni ďalší investori neboli do financovania spoločnosti prizvaní. Neberieme žiadne dotácie, ani od štátu, sme súkromná firma.
Kto je Radek Špíšek
Vedúci výskumu a výroby v spoločnosti Sotio. Skúma rolu imunitného systému pri kontrole nádorového bujnenia. Vyštudoval medicínu a imunológiu a počas svojej kariéry pôsobil v Nantes vo Francúzsku i v Laboratóriu nádorovej imunológie na Rockefellerovej univerzite v New Yorku.