Strata drahej osoby, ak je navyše nečakaná, môže skutočne zlomiť naše srdcia. A to doslova, pretože počas prvých 12 mesiacov po úmrtí sa pravdepodobnosť, že budeme trpieť atriálnou fibriláciou, najbežnejšou poruchou srdcového rytmu, ktorá v 25 percentách prípadov vedie k mozgovej príhode, zvyšuje až o 41 percent.
Najväčšie riziko hrozí medzi ôsmym a 14. dňom po úmrtí blízkej osoby, s postupom času pozvoľne klesá, píše o tom taliansky denník Corriere della Sera. Svedčí o tom dánska štúdia, ktorú realizovali vedci z Aarhuskej univerzity. Tí porovnávali klinický obraz 886 120 zdravých jedincov s klinickým obrazom 88 612 pacientov, u ktorých bola v rokoch 1995 až 2014 diagnostikovaná atriálna fibrilácia. Ukázalo sa, že v sledovanom období 17 478 pacientov s touto chorobou stratilo partnera. "Úmrtie milovanej osoby je zdrojom veľmi silného stresu, nezávisle na tom, ako postihnutý tomuto stresu čelí. V tejto obsiahlej štúdii bol stres zo straty blízkej osoby sprevádzaný zvýšením rizika atriálnej fibrilácie, ktoré trvalo približne jeden rok," uviedli vedci. Štúdia tiež ukázala, že toto riziko je dvakrát vyššie pri vdovách starších ako 60 rokov a o 57 percent vyššie v prípade, že úmrtie bolo neočakávané.
"Význam tejto štúdie, ktorá je síce obmedzená len na štatistické údaje, tkvie v tom, že vďaka procesu zberu údajov za dlhšie obdobie bolo možné určiť s istotou počet epizód atriálnej fibrilácie u osôb, ktoré stratili partnera, zatiaľ čo u iných štúdií táto súvislosť nevyplýva tak jasne," vysvetľuje profesor Cesare Fiorentini z inštitútu Cardiologico Monzino v Miláne. "Dánski kolegovia ukázali, ako stres s výrazným psychickým dopadom, čo môže byť práve strata partnera, môže vyvolať krehkosť srdca, ktorá sa prejaví atriálnou fibriláciou. Jej pravdepodobnosť je vyššia v prvých 14 dňoch, postupne klesá a po dvoch rokoch je nulová. Štúdia tiež ukázala, že riziko je vyššie v prípadoch, že išlo o náhle úmrtie," dodáva.
Na prvý pohľad by sme mohli byť v pokušení porovnávať atriálnu fibriláciu s kardiomyopatiou tako-tsubo, inak známou ako syndróm zlomeného srdca, ktorá býva zisťovaná najmä u žien v dôsledku bolestnej udalosti alebo chronického stresu, ale aj v dôsledku nečakanej radosti. Tá vyvoláva deformáciu ľavej srdcovej komory s príznakmi podobajúcim sa infarktu. "V skutočnosti sú medzi oboma chorobami hlboké rozdiely a ten najvýznamnejší je spojený s faktom, že - ako v prípade dánskej štúdie vidíme - nie je pohlavie pri vzniku fibrilácie určujúce. Na rozdiel od kardiomyopatie tako-tsubo, ktorá postihuje predovšetkým ženy po menopauze, tu nie je rozdiel medzi stratou manžela, manželky, ale srdcovú poruchu vyvoláva práve sám smútok," uvádza profesor Fioerntini.
Najväčšie riziko hrozí medzi ôsmym a 14. dňom po úmrtí blízkej osoby, s postupom času pozvoľne klesá, píše o tom taliansky denník Corriere della Sera. Svedčí o tom dánska štúdia, ktorú realizovali vedci z Aarhuskej univerzity. Tí porovnávali klinický obraz 886 120 zdravých jedincov s klinickým obrazom 88 612 pacientov, u ktorých bola v rokoch 1995 až 2014 diagnostikovaná atriálna fibrilácia. Ukázalo sa, že v sledovanom období 17 478 pacientov s touto chorobou stratilo partnera. "Úmrtie milovanej osoby je zdrojom veľmi silného stresu, nezávisle na tom, ako postihnutý tomuto stresu čelí. V tejto obsiahlej štúdii bol stres zo straty blízkej osoby sprevádzaný zvýšením rizika atriálnej fibrilácie, ktoré trvalo približne jeden rok," uviedli vedci. Štúdia tiež ukázala, že toto riziko je dvakrát vyššie pri vdovách starších ako 60 rokov a o 57 percent vyššie v prípade, že úmrtie bolo neočakávané.
"Význam tejto štúdie, ktorá je síce obmedzená len na štatistické údaje, tkvie v tom, že vďaka procesu zberu údajov za dlhšie obdobie bolo možné určiť s istotou počet epizód atriálnej fibrilácie u osôb, ktoré stratili partnera, zatiaľ čo u iných štúdií táto súvislosť nevyplýva tak jasne," vysvetľuje profesor Cesare Fiorentini z inštitútu Cardiologico Monzino v Miláne. "Dánski kolegovia ukázali, ako stres s výrazným psychickým dopadom, čo môže byť práve strata partnera, môže vyvolať krehkosť srdca, ktorá sa prejaví atriálnou fibriláciou. Jej pravdepodobnosť je vyššia v prvých 14 dňoch, postupne klesá a po dvoch rokoch je nulová. Štúdia tiež ukázala, že riziko je vyššie v prípadoch, že išlo o náhle úmrtie," dodáva.
Na prvý pohľad by sme mohli byť v pokušení porovnávať atriálnu fibriláciu s kardiomyopatiou tako-tsubo, inak známou ako syndróm zlomeného srdca, ktorá býva zisťovaná najmä u žien v dôsledku bolestnej udalosti alebo chronického stresu, ale aj v dôsledku nečakanej radosti. Tá vyvoláva deformáciu ľavej srdcovej komory s príznakmi podobajúcim sa infarktu. "V skutočnosti sú medzi oboma chorobami hlboké rozdiely a ten najvýznamnejší je spojený s faktom, že - ako v prípade dánskej štúdie vidíme - nie je pohlavie pri vzniku fibrilácie určujúce. Na rozdiel od kardiomyopatie tako-tsubo, ktorá postihuje predovšetkým ženy po menopauze, tu nie je rozdiel medzi stratou manžela, manželky, ale srdcovú poruchu vyvoláva práve sám smútok," uvádza profesor Fioerntini.