Vyzerá to ako podivný druh zábavy, ktorým si šimpanzy krátia chvíle vo svojom prirodzenom prostredí. Taký, ktorý však doteraz vedci u týchto ľudoopov doteraz nikdy nezaznamenali.
Mladý samec prichádza k stromu a najprv sa bojazlivo rozhliada. Potom však s mohutným krikom hodí kameňom veľkým ako jeho hlava o kmeň a uteká preč. Inokedy zase samica s mláďaťom na chrbte prichádza k rovnakému stromu a berúc menší kus kameňa, činí to isté.
To, čo by sa však mohlo zdať len zábavou alebo značením teritória, by podľa bádateľského tímu pod vedením výskumníčky z berlínskej Humboldtovej univerzity Laury Kehoeovej mohlo byť aj niečím viac.
"Nikdy som nič podobné nevidela"
"Možno sme objavili prvý dôkaz toho, že si šimpanzy vytvárajú akési svätyne, že si označujú posvätné stromy," naznačuje Kehoeová odvážnu hypotézu.
Doteraz neznáme správanie šimpanzov v ich prirodzenom prostredí sa bádateľom podarilo natočiť na kamery v niekoľkých desiatkach prípadov vo štvorici krajín západnej Afriky v rozmedzí niekoľkých rokov.
"Nikdy som nič podobné nevidela. Úplne ma z toho mrazí," nechala sa počuť pôvodom írska bádateľka pre britský denník The Daily Telegraph.
V článku, ktorý v spolupráci s kolegami publikovala v odbornom časopise Scientific Reports, internetovej verzii prestížneho magazínu Nature, poukazuje na podobnosť tohto správania s ľudským.
"Pôvodný obyvatelia západnej Afriky hromadia kamene pri posvätných stromoch a takéto správanie je bežne možné pozorovať po celom svete. Je to pritom až desivo podobné tomu, čo sme tu objavili," vysvetlila Kehoeová pre web Scientific American.
Isté je podľa nej jedno - ľudoopy sa nesnažia použiť kamene ako nástroje ani zbrane. Vyberajú si tiež len určité stromy, na ktoré kamene vrhajú, prípadne ich hádžu do ich dutín alebo nimi tlčú o kmene. Hoci toto správanie vykazujú prevažne mladí samci, to, že kamery pri ňom zachytili aj samice, naznačuje, že nemusí ísť len o prejav dominancie, ale mohlo by ísť o isté duchovné rituály.
Ak by sa táto smelá hypotéza potvrdila, išlo by určite o prelomový objav. V každom prípade však toto zistenie o dosiaľ neznámom správaní šimpanzov budí mimoriadne živú diskusiu v radoch odborníkov i laikov.
Šibalské selfie opičiaka aj samovražda delfína
Otázka, či sú niektoré mimoriadne inteligentné zvieratá ako práve šimpanzy - naši najbližší príbuzní z živočíšnej ríše - schopné obdobnej myšlienkovej aktivity, víri spoločenskú diskusiu už dlhú dobu. Verejnosť už v 60. rokoch šokoval prípad samice delfína držanej v zajatí na účinkovanie v populárnej televíznej show, ktorá spáchala samovraždu, keď vedome prestala dýchať. Každý nádych je totiž u týchto vodných cicavcov úplne vedomý.
V drvivej väčšine krajín sveta majú dnes zvieratá stále rovnaký status ako veci. Napriek kritike ich ochrancov sú tak stále pomerne často zvlášť primáty využívané na laboratórne pokusy. Španielsko sa však v roku 2008 rozhodlo pre značne progresívny krok, keď šimpanzom priznalo rovnakú právnu ochranu ako ľuďom. Podobne sa potom ochrancovia tiež v USA pred rokom prvýkrát domohli na súde záštity dvom týmto ľudoopom z laboratórií.
Nepochodili však už so snahou o to, aby si primáty v Spojených štátoch mohli tiež nárokovať práva autorské. Trochu bizarný a úsmevný prípad hnali aktivisti pred súd po tom, čo sa nebývalej popularity dostalo snímke makaka z indonézskeho ostrova Sulawesi.
V roku 2011 si tou dobou nepríliš známy fotograf David Slater pri výlete za týmito opicami na chvíľu odložil fotoaparát. V nestráženej chvíli mu ho ale jeden zo samcov zobral a začal sa s ním hrať. Podarilo sa mu pri tom náhodou stlačiť spúšť a zaobstarať vlastný autoportrét. Snímka sa potom objavila na obálke Slaterovej knihy.