Kanadská firma si patentovala metódu stavby najvyššej budovy sveta, z ktorej by mohli na obežnú dráhu štartovať rakety o poznanie ľahšie než zo zeme, píše portál iDnes.cz. Ide o jednoduchšiu variáciu myšlienky geostacionárneho vesmírneho výťahu, neznamená to však, že by bol projekt „na spadnutie".
„Samostatná budova vesmírneho výťahu slúžiaca ako odletová plošina pre náklad, turistov, vedecký výskum a komunikáciu" - tak popisuje kanadská firma Thoth Technology svoj najnovší americký patent (US9085897). Dvadsať kilometrov nad zemou síce ešte vesmír nezačína (hranica je určená na 100 km, ISS obieha vo výške cca 400 km), ale doprava z takto vyvýšeného letiska na orbitu by, pochopiteľne, bola oveľa jednoduchšia a ušetrila by približne tretinu nákladov na palivo.
„Do výšky 20 kilometrov by astronauti vyšli elektrickým výťahom. Z plošiny na vrchu veže potom môže vesmírna loď na obežnú dráhu odletieť bez prídavných nádrží, " opisuje autor patentu, Brendan Qiune z Thoth Technology. Firma zatiaľ ponúka rôzne technické riešenia súvisiace s lety do vesmíru, žiadne z tých doterajších sa ale meradlom zďaleka nepribližuje tejto obrej konštrukcii.
V patente Quine zdôrazňuje, že doprava pomocou raketového paliva je veľmi neefektívna. Jeho výťah počíta s generovaním vlastnej elektrickej energie zo vzdušného prúdenia, ktoré by aspoň čiastočne pokrylo náklady na prevádzku elektrických výťahov. Vesmírnym lodiam smerujúcim na obežnú by úplne odpadla vertikálna fáza letu.
Problémy: vietor, usadzovaniu ľadu alebo zrútenie konštrukcie
Na papieri (respektíve 19 stránkach patentovej prihlášky) sa projekt „skorovesmírnej veže" firmy Thoth tvári veľmi optimisticky. Podľa kanadskej tlače dokonca firma Thoth plánuje postaviť menšiu - 14 km vysokú - vežu na hore vysokej cca 5 tisíc metrov už do desiatich rokov. Rad inžinierov to ale považuje za úplne nereálny cieľ.
Veža siahajúca do 20 km alebo vyššie by nepochybne uľahčila život astronautom, vesmírnym turistom aj vedcom a vesmírnym agentúram, ale iba chcieť nestačí. Odborníci oslovení serverom TechInsider vymenúvajú hneď niekoľko zásadných fyzikálnych skutočností, s ktorými by najvyššia veža sveta zápasila:
- námraza - vo výške nad 10 km bude vonkajší plášť pokrytý námrazou, ktorá môže výrazne ovplyvniť celkovú hmotnosť a teda aj stabilitu
- vietor a búrka - budova, ktorá má stáť na jednom mieste, sa nemôže "schovať" pred intenzívnymi búrkami, vetrami alebo ďalšími tropickými poveternostnými javmi
- vlastná hmotnosť a krehkosť - takto vysoká budova bude mať problém nezrútiť sa pod vlastnou váhou
- nevyskúšané technológie - s niektorými pripomienkami sa vynálezca vyrovnáva použitím „kevlarových nafukovacích modulov", čo však nie je overená, nieto ešte osvedčená metóda.
Sen o mimozemskom výťahu
Výťah do vesmíru patrí medzi sny autorov sci-fi i technologických futuristov už od konca 19. storočia, kedy s konceptom prišiel ruský vedec Konstantin Ciolkovskij. Inšpirovaný Eiffelovou vežou v Paríži si spočítal, že veža s výškou 35 790 km by dosiahla až na geostacionárnu orbitu, a tým pádom by jej vrchol dosiahol až na miesto, kde sa gravitačná a odstredivá sila vyrovná pri jednom obehu denne. Na túto myšlienku potom v 20. storočí nadviazali teoretici zo Sovietskeho zväzu aj z USA a dotiahli tak ideu orbitálneho výťahu, ktorú potom spopularizoval legendárny spisovateľ Arthur C. Clarke.
Novšie štúdie uprednostňujú závesnú konštrukciu výťahu, ktorá siaha ďaleko za geostacionárnu orbitu, a to tak, aby na geostacionárnej orbite obiehalo okolo Zeme ťažisko výťahu. Veľká časť debát sa preto točí okolo kábla či vlákna, ktoré by bolo na zavesenie tisícov kilometrov dostatočne ľahké a odolné.
Konceptom orbitálneho výťahu sa zaoberá aj NASA, v roku 2000 vydala publikáciu popisujúcu možnosti vesmírnych výťahov. Naopak spoločnosť Google označila vesmírne výťahy ako neúnosné: „Vedeli sme, že taký kábel, ktorý by uniesol vesmírny výťah, by musel byť neuveriteľne silný - aspoň stokrát silnejší, než je najsilnejšia oceľ, ktorú teraz máme," spočítal Dan Piponi z laboratórií Google X . Jediný materiál, ktorý sa tejto sile priblížil, sú uhlíkové nanovlákna, ich spoľahlivá konštrukcia je ale zatiaľ len v začiatkoch. „Preto je projekt vesmírneho výťahu zatiaľ vo fáze hlbokého spánku," hovorí Mitch Heinrich z Google X. „Naďalej ale vývoj sledujeme."