Manžela obyčajného ako živočíšny druh opisuje novinárka Amy Sutherlanda ako tvora žijúceho v hierarchii a strážiaceho svoje teritórium. "Najmä pokiaľ ide o to, kto bude mať v ruke diaľkové ovládanie," opisuje v knihe Čo ma výcvik zvierat naučil o živote, láske a manželstve. Aby sme sa naučili s partnermi konštruktívne komunikovať, potrebujeme poznať svoj "živočíšny druh" a podrobnejšie aj poddruh, tvrdí Amy Sutherland. Jedine tak môžeme predísť konfliktom a dočkáme sa vzájomnej spolupráce. Aminho manžel Scott sa stal pokusným objektom, na ktorom si vyskúšala, ako fungujú povely a prístup, ktorý sa osvedčil pri výcviku zvierat.
Ignorujte smradľavý dres
"Predtým, keď Scott nechal svoj smradľavý dres kvasiť v kúpeľni, požiadala som ho, aby ho zobral. Keď to neurobil, žiadala som znovu a znovu, zapchávala si nos alebo sa držala za hrdlo a predstierala, že sa dusím. S každou ďalšou žiadosťou som bola len nahnevaná semetrika alebo ufňukanec," popisuje výsledky experimentov. "Mroža nenaučíte zdraviť tým, že ho budete napomínať," pokračuje a vysvetľuje to, čomu sa hovorí progresívny výcvik, kedy cvičitelia odmeňujú len také správanie, ktoré je pre ne žiaduce a ignorujú to opačné.
Trest je u zvierat rovnako nespoľahlivým prostriedkom na dosiahnutie cieľa ako u ľudí. Zato odmena posilňujúca žiaduce správanie funguje oveľa efektívnejšie. Navyše motivuje, buduje dôveru, podnecuje k tomu, čo chceme, a naopak neodrádza od toho, čo nechceme. Dôležité sú aj neverbálne pozitívne signály a správne načasovanie odmeny. "Zlému správaniu venujeme nadmieru pozornosti a dobrému žiadnu," uvedomila si autorka a rozhodla sa manželov cyklistický dres ignorovať. "Ignorovanie nežiaduceho správania je len prvá polovica rovnice. K nej je potrebné pridať aj odmenu. Doma som si uvedomila, že manžel robí veľa vecí, ktoré sa mi páčia, a ja to pokladám za samozrejmosť. Začala som mu za to ďakovať. Čím pozitívnejšie som k nemu pristupovala a čím menej som kritizovala, tým rýchlejšie mizli jeho obranné reakcie a na moje prosby reagoval ústretovejšie. Aj jeho manželská hluchota sa zázračne zlepšila. Vyzeral uvoľnenejšie a snáď aj novým spôsobom dôverčivejšie," opisuje Amy Sutherland.
Úspech ale tkvie aj v tom, že Scott nič o manželkinej novej stratégii netušil. Keby mu na rovinu povedala, že sa s ním zaobchádza podobne ako s tuleňmi, logicky by sa celá stratégia zrúti. Reagoval by asi rovnako odmietavo, ako mnohí čitatelia, ktorí sa s ním pri čítaní tohto článku stotožnia a ktorým má zostať taktika žien utajená.
Keď holub pozerá ako vrana
Nedávno sa na Facebooku kamarát priznal, že na záhrade zasadil strom. "To miesto som ti vykolíkovala, tak až budeš mať chvíľku ...", požiadala ho o prácu jeho žena a jej prosba bola vypočutá. "Muž je nesvoj, cíti, ak sa do čohokoľvek nútený," vysvetľuje Petr Šmolka. Psychológ je presvedčený, že múdra žena mu vie podsunúť, že tie nové náušnice, ostrihaný trávnik alebo drahá dovolenka boli predsa jeho nápady. Manžel obyčajný má zvyčajne veľmi solitérne sklony, rovnako ako napríklad levy, povedala by americká novinárka, takže keď po ňom v rámci spoločnej domácnosti a rodiny niečo chcete, neskúšajte ho "prinútiť". Ako hovorí psychológ Šmolka: "Partnera možno môžeme prinútiť k slzám, rozhodne však nie k žiaducim úkonom. K nim ho možno niekedy získať. "
Tiež psychológ vychádza, rovnako ako Shutherland, z toho, čo vieme o zvieratách, a odporúča pozitívny prístup. "Mužská psychika je približne rovnako zložitá ako psychika holuba. Aj jeho možno naučiť mnohým kúskom, len je napríklad pristihnúť ho vo chvíli, keď spontánne urobí čosi žiaduce. Potom je potrebné ho patrične odmeniť, napríklad zrnkom jačmeňa," zhŕňa bonmotom Šmolka svoje poznatky z tridsaťročnej praxe partnerského poradcu. Holúbkovi jedine tak dôjde, že ďalšie zrnko dostane, ak bude predchádzajúci úkon opakovať. Nikdy by ste ho nič nenaučili, keby ste ho trestali za konanie nežiadúceho, tvrdí psychológ a dodáva, že niektoré ženy sa, bohužiaľ, uchyľujú skôr k lepencom cez zobáčik, po ktorých ich "holub" pozerá ako vrana.
Na rovnakom princípe podľa neho fungujú aj muži. "Aj ten úplne ľahostajný sa občas mimovoľne dopustí niečoho žiadúceho. Potom je treba ho pristihnúť a patrične odmeniť. Pritom možno vychádzať z toho, čo bežný muž očakáva, teda obdiv, nezaťažovanie starosťami, sex, kedy sa mu zachce, a uvarené, upratané."
Ženská stratégia sa oplatí. Muž je rád
Sú talentované partnerky, ktoré to s mužmi vedia úplne intuitívne, nech už im bolo zhora dané alebo to odpozorovali od svojich mamičiek. "Ty máš skvelý vkus, pomôžeš mi tie náušnice vybrať?" Zacvrlikajú s úsmevom. A iné zas povedia: "Zájdem po pivo, čo keby si medzitým vymenil tú žiarovku v kúpeľni?" Pozor však na všeobecne formulované ponosy typu: "s tou našou záhradou je už treba niečo urobiť". "Bežný muž ich prepočuje, slabší utečie do choroby, prípadne sa dá pre istotu radšej rovno hospitalizovať," usmieva sa Šmolka a dodáva, že iba žena samovrah začne svojmu partnerovi dávať za príklad iných mužov. "Aj on vie, že ste si mali vziať radšej Pištu Hufnágela, tak mu to radšej nespomínajte, mohol by vás za ním poslať!"
Ženy bez talentu sa často podobenstvám so zvieracou ríšou a prirovnávaniu mužov k holubom či iným zvieratám vysmievajú. Považujú takéto úvahy a rady za hlúpe, manipulatívne a nedôstojné. Ale odborníci oponujú. "Rozdiel medzi psychikou ženy a mužov vždy bol a bude, takže sa určite oplatí vedieť byť diplomatický ženský stratég a používať rafinované techniky, ktorými dostaneme muža tam, kde on by sám chcel byť, ale sám by na to neprišiel. Aj on z toho, kde je, má potom radosť," vysvetľuje partnerská psychologička Jitka Douchová. Podľa nej nejde o "hnusnú" manipuláciu zo strany ženy, ale o umenie. "Je to dar, ktorý keď v sebe žena nemá, bude pre ňu ťažšie nájsť si správneho partnera."
idnes.cz
StoryEditor