Rusko sa chystá kolonizovať Mesiac. Už v roku 2030 by tu mali pristáť prví osadníci. Reálny stav ruského kozmického vývoja však naznačuje, že ani cez veľkolepé vyhlásenie oficiálnych miest nie je nič také možné.
Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, zodpovedný okrem iného za kozmonautiku, má veľkolepé vyhlásenie rád. Naposledy napríklad na Twitteri vyhrážal Rumunsku, že sa nabudúce do krajiny vráti v bombardéri.
Po uvalení embarga na technológie do Ruska zase odporučil Spojeným štátom, aby teda svojich astronautov posielali na ISS pomocou trampolíny. A nielen vo vedeckých kruhoch aktuálne vzbudil pozornosť jeho komentár k plánom Roskosmosu na dobytie a obsadenie Mesiaca.
Rusko sa totiž podľa Rogozina usadí na Mesiaci natrvalo. Vicepremiér o súčasnom ruskom kozmickom programe vyhlásil, že sa odkláňa od „kozmického romantizmu k pozemskému pragmatizmu.
Ruské médiá plány na obsadenie Mesiaca komentovala väčšinou nekriticky. Server RT.com napríklad napísal, že rozhodne nejde len o prázdne slová. Prípravy na kolonizáciu našej najväčšej obežnica v roku 2030 majú začať už za dva roky. Histórie a nami oslovení odborníci to však vidia inak.
Lunograd alebo vlastenectvo
„Keď som tento zámer prvýkrát počul, spomenul som si na staré sovietske plány. Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia chcel šéf kozmonautiky Sergej Koroľov postaviť na Mesiaci základňu. Dokonca mu jej predobraz postavili tu na zemi,“ zhŕňa históriu ruskej túžby po základni na Mesiaci odborník na históriu kozmonautiky Karel Pacner.
"V sedemdesiatych rokoch chcel Koroľovov nástupca Valentin Gluško tromfnúť Američanov, ktorí sa na Mesiac skutočne dostali, vybudovaním Lunogradu, čo malo byť mesačné mesto pre niekoľko desiatok ľudí. Vtedajší kremeľský vodca Leonid Brežnev mu plány prekazil s tým, že krajina na to nemá peniaze. Myslím si, že súčasné plány sú rovnako utopické. Ich uskutočnenie by stálo nie desiatky, ale stovky miliárd rubľov. Skôr ide o snahu posilniť velkoruské vlastenectvo a ukážku imperiálnych ambícií Moskvy,“ dodáva Pacner.
Sovietske plány na mesačnú základňu zo sedemdesiatych rokov pripomína aj propagátor kozmonautiky Pavel Toufar: „Už v roku 2009 mali v korporácii RKK Energija hotový návrh lunárnej základne pre troch a v ďalšej fáze aj pre šesť kozmonautov. Existoval aj plán lunárneho mesta až pre dvesto členov posádky. Takéto plány však neboli a nie sú k ničomu zaviazať. Zaoberá sa nimi mnoho podobných 'kancelárií'.
Už Valentin Gluško po prepustení Vasilija Mišina (nástupca Koroľova), zastavenie vývoja rakety N-1 (mala uniesť až 90 ton nákladu) a po začatí projektu superrakety Energija predložil projekt koncepcie letu na Mesiac. Počítal s novými modulmi, ktoré by boli použiteľné v rôznych modifikáciách a mali poslúžiť pre vybudovanie prvej obývanej základne."
Američania tiež chceli základňu
Základňu na Mesiaci však túžili mať aj Američania. S jej konceptom vtedy v službách USA prišiel zajatý Wernher von Braun
(konštruktér V2). Ako pripomína Jan Kolář, šéf Českej kozmickej kancelárie: „Strategicky je ruská výzva na postupné rozširovanie ľudského pôsobenia na Mesiaci úplne logický krok v súlade so všetkými doteraz publikovanými
(a neuskutočnenými plánmi Američanov.
S týmto konceptom prišiel už Wernher von Braun v päťdesiatych rokoch. Otázka je schopnosť ruskej spoločnosti, teda vlády, ho uskutočniť . Súčasná podoba plánu mesačného výskumu tomu zatiaľ nezodpovedá, pretože hovorí iba o vypustení troch lunárnych sond do roku 2020. Dve majú pristáť na povrchu a jedna bude družicou Mesiaca.“
"Návrh na americkú lunárnu základňu sa objavil v prvom období po úspechu Apolla 11. Vtedy NASA vyhlásila program Apollo Application, ktorý zahŕňal nielen aktivitu v oblasti Zeme, ale hlavne na Mesiaci a využíval už hotovú techniku, kedy boli návrhy modifikáciou lunárneho modulu pre prepravu nákladov i mobilných prostriedkov. Opäť však chýbali peniaze. Navyše bol politický tlak na vybudovanie orbitálnej stanice po vzore Sovietskeho zväzu a vývoj raketoplánov, ktoré mali nahradiť klasické rakety a kozmické lode,“ pripomína Toufar.
Chýba technika
Rusku zatiaľ k dobytiu Mesiaca chýbajú nielen peniaze, ale aj technika. Putinova krajina nemá dostatočne nosnú raketu ani pristávacie a návratové moduly pre prepravu nákladov na Zemi. „Ak sa dá vystopovať, zatiaľ nebol v tomto ohľade schválený žiadny konkrétny projekt. Všetko je v štádiu koncepcií a úvah a všetko sa neustále mení,“ opisuje aktuálnu situáciu v Rusku Toufar.
"Aj keď by stavba prebiehala po častiach a bez prítomnosti človeka, bolo by potrebných desiatky štartov rakiet pri ich súčasnej nosnosti. Pre dopravu ľudí na Mesiac a zabezpečenie ich pobytu bude potrebné vyvinúť oveľa mohutnejšiu novú raketu a nové kozmické lode technicky na vyššej úrovni ako tie dnešné. To je grandiózna technická úloha. Aj keď to podľa výhľadu má byť až za dvadsať rokov, musí sa začať potrebný vývoj už dnes. Potrebné finančné prostriedky budú mnohonásobne vyššie než je súčasný rozpočet ruskej kozmonautiky a ťažko možno očakávať ich uvoľnenie ruskou vládou. Reálnosť týchto vyhlásení bude možné zhodnotiť už podľa výsledkov ruského mesačného programu na konci desaťročia. Je veľmi pravdepodobné, že ďalšiemu pokračovanie sa dočká vládneho požehnania len po redukcii jeho obsahu a odloženie letu ruských kozmonautov na Mesiac o ďalšie desaťročia," tvrdí Jan Kolář.
zdroj: idnes.cz