V zlej psychickej kondícii vidí Tomáš Jandáč z adiktologickej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe jeden z dôvodov, prečo deti a dospievajúci ľahšie prepadajú digitálnej závislosti.
Aký podiel vo vašej ambulancii teraz tvoria deti, ktoré sa nemôžu odtrhnúť od mobilu alebo počítača?
Je ich skoro polovica. Veľa to narástlo po covide a týka sa to predovšetkým žiakov základnej školy. Látkové závislosti, ako je konzumácia alkoholu, liekov na predpis, THC alebo kratomu, zaznamenávame skôr u adolescentov. Mladí zmiešajú všetko, čo zoženú, vybrakujú rodičom či starým rodičom lekárničky, len aby im bolo takzvane lepšie.
Je vôbec digitálna závislosť oficiálna diagnóza?
Zatiaľ nie, radíme ju medzi iné nutkavé a impulzívne poruchy. Avšak v novom manuáli medzinárodnej klasifikácie chorôb už bude diagnóza, ktorá sa tomu blíži. Hovorím o hráčskej poruche, čo je ale niečo iné ako gambling, kedy dochádza k finančnej ujme. Vyjadruje stav, keď hráč počítačových hier už nad svojim bažením stráca kontrolu a robí mu to v živote problémy. Vypadáva z fyzických vzťahov, je podráždený, trpí bolesťami hlavy, nespavosťou. Je smutné vidieť, kam až to môže zájsť.
Mohli by ste to ilustrovať na príklade?
U nás pracujeme s pacientmi od 12 do 18 rokov. Mali sme napríklad sedemnásťročného chlapca, ktorý má veľmi vyťažených rodičov, otca manažéra v korporáte, matku učiteľku. Úplne prepadol hrám, mal prevrátený režim, chodil spať o šiestej ráno a vstával o štvrtej popoludní. Medzitým sa pohyboval v digitálnom priestore. Prestal chodiť na strednú školu a rodičia s ním nič nezmohli.
A vy?
Išlo o ť...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.