V ťažkých časoch zo seba ľudia neraz dostanú to najlepšie. Počiatok 17. storočia zastihol Williama Shakespeara na vrchole tvorivých síl. Londýnske divadlá však v tom čase zostávali po dve tretiny času zavreté kvôli morovým ranám. V desivom období, keď ľudia padali mŕtvi na uliciach a nad mestom znel od rána do večera umieráčik, napísal Shakespeare nesmrteľné drámy, ako sú Kráľ Lear alebo Macbeth.
V ťažkých časoch prekvitá aj veda, píšu Lidovky.cz. Keď v rokoch 1665 až 1667 uzavrela kvôli moru svoje brány univerzita v Cambridgi, odsťahoval sa vtedy dvadsaťtriročný študent Isaac Newton na vidiek do rodného Woolsthorpu. Počas "zázračného roka" 1666 tam potom položil základy diferenciálneho počtu a sformuloval zákonitosti pohybu telies, gravitácie a rozkladu svetla na farby.
Chaos sprevádzajúci epidémie napomáhal šíreniu nových myšlienok. Galileo Galilei vydal knihu Dialógy o dvoch najväčších systémoch sveta vo Florencii, kam utiekol roku 1632 z Ríma pred morom. Pod priamym dozorom vatikánskych cenzorov by kniha nevyšla.
V karanténou ochromenej krajine sa však finálna verzia rukopisu z Florencie do Vatikánu nedostala a prvé výtlačky tam doputovali až s polročným oneskorením. Keď potom pápež Urban VII. Galileovu knihu do týždňa zakázal, revolučné názory na usporiadanie planét už tým zo sveta nezniesol.
Čo nás nezabije, to nás posilní
V spoločenských krízach videl úrodnú pôdu pre nové myšlienky, objavy a vynálezy rodák z moravskej Třešte Joseph Alois Schumpeter. Ako rakúsky minister financií bojoval po prvej svetovej vojne s hyperinfláciou, ktorú roztočili rakúskej platby reparácií víťazným mocnostiam.
Od tridsiatych rokov minulého storočia pôsobil ako profesor ekonómie na Harvarde, kde sformuloval teóriu, podľa ktorej sa počas kríz rodia inovácie, ktoré vedú k novým technológiám. Tie potom menia existujúci priemysel alebo vytvárajú úplne nové priemyselné odvetvia. Vďaka tomu štartuje po kríze nový ekonomický rast.
Po prvej svetovej vojne neudusili reparácie len Rakúsko. Ťažko doľahli aj na Nemecko, kde donútili vládu k prísnym úsporným opatreniam vrátane drastického obmedzenia dovozu a tvrdej regulácie spotreby domácich surovín. Pri stavbe nových budov sa napríklad mohlo použiť len obmedzené množstvo kovov. Na zozname zakázaných položiek sa tak ocitli napríklad mosadzné kľučky dverí. Nedostatok surovín dotlačil Nemecko k vývoju širokého spektra náhražkových materiálov.
Silnejúci dopyt po gume na plášte bicyklov a pneumatiky automobilov narážal na limitovaný dovoz prírodného kaučuku. Nemecko malo v tom čase za sebou viac ako polstoročie márnych snáh o syntézu tohto materiálu. V pohnutých časoch povojnovej surovinovej krízy sa tam však syntéza prvého umelého kaučuku použiteľného na výrobu pneumatík podarila. V roku 1929 ho reakciou styrénu a butadiénu získali chemici firmy I. G. Farben Walter Bock a Eduard Tschunkur.
Mohlo by sa zdať, že v tridsiatych rokoch minulého storočia nastali s nástupom globálnej hospodárskej depresie objaviteľom a vynálezcom ťažké časy. Opak je pravdou. V tom čase bolo podaných oveľa viac patentov ako v predchádzajúcom či nasledujúcom desaťročí. Svetlo sveta vtedy uzreli vynálezy, ktoré používame dodnes. V roku 1931 bol patentovaný magnetofónový záznam, v roku 1936 prvá skutočne funkčná helikoptéra. Rok 1938 sa zapísal do histórie plastov patentovaním nylonu čoby prvého komerčne úspešného termoplastického polyméru. A v tom istom roku sa zrodilo prvé guľôčkové pero.
Podobne tomu bolo pri predchádzajúcej hospodárskej depresii z rokov 1873 až 1896. Tiež vtedy sa s vynálezmi doslova roztrhlo vrece. V roku 1879 si nechal Thomas Edison patentovať žiarovku, v roku 1884 predstavil Charles Parsons svetu parnú turbínu a v roku 1893 predviedol Nikola Tesla prvú bezdrôtovú komunikáciu.
Čo prinesie COVID-19?
Pandémia choroby COVID-19 nemá silu morových rán, v akých žili Shakespeare, Galilei či Newton. Len v roku 1603 zomrela na mor štvrtina obyvateľov Londýna a mesto sa vyľudnilo natoľko, že dlažba na jeho hlavných uliciach zarastala burinou . Svetovú ekonomiku pandémia koronavírusu zatiaľ nepriškrtila tak tvrdo ako veľké hospodárske krízy minulosti. Napriek tomu nás čakajú krušné časy.
Len v Spojených štátoch pripravila koronakríza za šesť týždňov o prácu tridsať miliónov ľudí. To je podstatne lepšia bilancia, ako keď pri kríze v 30. rokoch minulého storočia prišiel v USA o prácu každý štvrtý muž v produktívnom veku. Na druhej strane je situácia vážnejšia než po páde banky Lehman Brothers, ktorým v roku 2008 naplno prepukla globálna finančna kríza.
Vtedy trvalo rok, kým sa nezamestnanosť v USA vyšplhala na porovnateľné čísla. Medzinárodný menový fond odhaduje, že hrubý domáci produkt ekonomicky vyspelých krajín klesne v roku 2020 o viac ako šesť percent a objem svetového obchodu sa prepadne o jedenásť.
Tieto "červené čísla" však zároveň predznamenávajú novú vlnu inovácií, objavov, vynálezov a patentov, z ktorých budeme ťažiť nielen my, ale aj ďalšie generácie. A možno už práve teraz niekde vznikajú skvelé romány, obrazy či symfónie, ktorých autorom poskytla kríza koronavírusu tú správnu tvorivú klímu.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19