Konkurenčná IBM, ktorá počítač Summit vyvinula, výsledky spochybnila. Uvádza, že by jej superpočítač úlohu vyriešil za dva a pol dňa a presnejšie, napísala Reuters. Google by v prípade skutočne úspešného vývoja dosiahol takzvanú kvantovú nadradenosť.
Počítačoví vedci sa už niekoľko desaťročí snažia vo výpočtovej technike využiť vlastnosti subatomárnych častíc.
Ten istý elektrón sa môže napríklad na veľkú vzdialenosť prepojiť s inou časticou vďaka efektu kvantového zapletenia, alebo môže byť v rovnakú chvíľu na rôznych miestach. Posledne opísaný jav je označovaný ako superpozícia.
Zatiaľ čo tradičná výpočtová technika sa spolieha na bity, teda na jednotky a nuly, kvantová výpočtová technika používa qubity, ktoré môžu byť zároveň jednička aj nula.
Táto vlastnosť, superpozícia, sa exponenciálne násobí, ak sa qubity prepoja. Čím viac sa ich previaže, tým výkonnejší kvantový počítač vzniká.
Vec má ale háčik, upozorňuje Reuters. Qubity sa musia chladiť na teplotu blízku absolútnej nule, teda mínus 273,15 stupňov Celzia, aby sa tak vylúčili vibrácie - šumy, ktoré spôsobujú chyby vo výpočtoch. A práve v tejto oblasti výskumný tím Googlu výrazne pokročil.
Mikroprocesor Sycamore firmy Google sa skladá z 54 qubitov. Meria naprieč zhruba desať milimetrov. Pozostáva zo súčiastok z hliníka a india, ktoré sú umiestnené medzi dve silikónové dosky. Počas experimentu medzi sebou v kvantovom stave interaguje 53 z 54 qubitov.
Podľa odborníkov z IBM ale Google svoj výsledok preháňa. Majú za to, že ich superpočítač vybavený prídavným úložiskom by rovnakú úlohu vyriešil za dva a pol dňa a presnejšie.
Google podľa IBM tiež uvádza verejnosť do omylu, keď sa jej snaží vsugerovať, že kvantové počítače raz nahradia tie existujúce. Budú skôr harmonicky spolupracovať, pretože každý z nich má iné prednosti, napísal na blogu šéf výskumu v IBM Dario Gil.