Výskumný tím doktora Yong-Moon Parka zistil, že ženy, ktoré boli počas spánku vystavené svetlu z televíznej obrazovky, oveľa pravdepodobnejšie pribrali viac ako tie, ktoré spali potme, uvádza iDNES.cz.
Mohol by sa tak potvrdiť predpoklad, ktorý v minulosti naznačilo skúmanie na laboratórnych zvieratách, že svetlo narúša cirkadiánny rytmus a mení stravovacie návyky, čo môže v krajnom prípade viesť až k obezite.
Štúdie sa zúčastnilo 44-tisíc žien vo veku od 35 do 74 rokov, ktoré po takmer šesť rokov zaznamenávali svoje spánkové zvyklosti. Ukázalo sa, že ženy, ktoré spali v miestnosti so žiariacou obrazovkou alebo im do okna svietila lampa z ulice, mali o 17 percent vyššiu pravdepodobnosť, že priberú aspoň 5 kilogramov, v porovnaní s tými, ktoré spali potme.
Podľa vedcov môže nedostatok spánku spôsobovať zvýšenú produkciu hormónu, ktorý povzbudzuje chuť do jedla, a narušovať metabolizmus. Okrem toho možno u človeka, ktorý sa dobre nevyspal, predpokladať nižšiu fyzickú aktivitu počas dňa.
Autori štúdie si síce vzali na mušku "len" umelé svetlo a to tzv. modré, ktoré vyžarujú mobilné telefóny, tablety a notebooky, vo vzťahu k riziku obezity neskúmali. Pre magazín LiveScience však naznačili, že efekt bude zrejme podobný. Uvidí sa, čo prinesú ďalšie a detailnejšie výskumy.
Nie je to však len priberanie v spánku, čím si dobrovoľne škodíme, keď sa necháme ožarovať výdobytkami modernej doby. Iná štúdia ukázala, že žiarenie displejov a monitorov, ktoré má vysokú energiu, preniká hlboko do pleti a urýchľuje jej starnutie.
"Modré svetlo môže prenikať hlboko do pokožky, do hlbších vrstiev, kde dochádza k produkcii kolagénu a elastínu, kožu potom stenčuje, a tá je tiež krehkejšia. Zvýšené ožarovanie týmto svetlom môže spôsobiť znateľné oxidatívne poškodenie kože," tvrdí britská dermatologička doktorka Susan Mayouová.
Čo s tým? Najlepšie je samozrejme prístroje vypnúť, schovať do tašky alebo do zásuvky, a ísť sa von prejsť, prebehnúť alebo sa poriadne vyspať. Znižovať negatívne účinky modrého aj ultrafialového žiarenia môžu tiež antioxidanty, ako polyfenoly zo zeleného čaju, čokolády či červeného vína, rôzne farbivá v ovocí a zelenine či vitamíny C, A, D alebo E.