Niektoré štúdie naznačujú, že nástup digitálnych technológií psychiku mladej generácie nijako zvlášť nedeformuje. Iné výskumy však bijú na poplach a ich autori považujú situáciu za vážnu. Médiá venujú prednostne pozornosť varovným štúdiám. Verejnosť tak môže nadobudnúť dojem, že sa blížime k „digitálnej apokalypse“, keď zo sveta zmiznú prirodzené vzťahy a ľudská spoločnosť sa rozpadne na frustrovaných jednotlivcov uzavretých do digitálnych „bublín“, píšu Lidovky.cz.
„Bohužiaľ, veľký počet účastníkov zahrnutých do týchto súborov znamená, že aj malé rozdiely vyjdú ako významné a budú publikovateľné. A ak sa preukáže vplyv digitálnych technológií, pritiahnu zvýšenú pozornosť médií aj politikov,“ konštatujú oxfordskí psychológovia Andrew Przybylski a Amy Orbenová vo veľmi dôkladnej štúdii publikovanej vedeckým časopisom Nature Human Behaviour.
Šesťsto miliónov spôsobov
Przybylski a Orbenová využili tri veľké súbory dát nazbierané pri sociologických prieskumoch v USA a Británii a najprv ukázali, že existuje asi 600 miliónov spôsobov, ako v nich pátrať po vplyve digitálnych technológií. Oxfordskí psychológovia poukazujú na fakt, že život mládeže významne poznamenávajú iné negatívne vplyvy, než aké predstavuje využívanie digitálnych technológií. Konkrétne fajčenie marihuany je na úrovni populácie trikrát silnejším zhoršujúcim vplyvom a šikanovanie komplikuje mládeži život so štyrikrát vyššou razanciou.
Z vlastností dát vo veľkých súboroch vyplýva, že ako štatisticky významné môžu vyjsť aj vplyvy, ktoré na kvalitu ľudského života zásadný význam zjavne nemajú. Przybylski a Orbenová napríklad zistili, že rovnako silný negatívny vplyv, aký má na kvalitu života mládeže používanie digitálnych technológií, možno dokázať aj pri konzumácii zemiakov.
Autori novej štúdie rozhodne netvrdia, že digitálne technológie sú neškodné. Przybylski sám publikoval pred pár rokmi štúdiu poukazujúcu na negatívne dosahy u extrémnych používateľov, ktorí digitálnym technológiám prepadli.
Zmena mozgových vĺn
Veľa obáv týkajúcich sa zdravotných a bezpečnostných rizík mobilných telefónov sa sústreďuje na žiarenie. Podľa vedúceho oddelenia ochrany životného prostredia a zdravia Martina Röösliho vo švajčiarskom inštitúte však druh žiarenia emitovaného mobilným telefónom nie je ničím, čo by nás malo znepokojovať.
Ide o rádiové frekvenčné žiarenie s veľmi nízkou energiou, to isté sa našlo v televíznych a rádiových signáloch. „Je to neionizujúce žiarenie, takže nie je rádioaktívne. Pri tomto druhu žiarenia nemôže dôjsť k žiadnemu priamemu poškodeniu DNA,“ povedal Röösli.
To však neznamená, že žiarenie z mobilu nemá žiadny vplyv na mozog. Môže totiž zmeniť naše mozgové vlny. Švajčiarski výskumníci študovali 700 dospievajúcich vo veku od 12 do 17 rokov. V priebehu roka museli účastníci vyplniť dotazník o svojich zvykoch v používaní mobilných telefónov a odpovedať na otázky o svojom psychickom a fyzickom zdraví. Potom urobili sériu počítačových kognitívnych testov.
Minuloročná štúdia v Environmental Health Perspectives zistila, že vystavenie sa žiareniu mobilného telefónu raz za rok môže negatívne ovplyvniť vývoj pamäťovej výkonnosti v určitých oblastiach mozgu dospievajúcich. Tu sa vystavenie takmer výlučne vzťahuje na telefónne hovory.
„Osemdesiat percent absorpčného žiarenia pochádza z držania telefónu pri hlave,“ poznamenal Röösli. Zaujímavé bolo zistenie, že pamäťová funkcia mozgu bola viac ohrozená negatívnym vplyvom žiarenia, keď sa telefón držal na pravej strane hlavy. Tu sa nachádzajú oblasti mozgu súvisiace s pamäťou. Pokiaľ ide o iné spôsoby používania smartfónov, ako odosielanie textových správ, fotografovanie, používanie aplikácií, tie nespôsobovali takmer žiadne zásahy do mozgu.