Ale nie všetci sú pripravení privítať umelú inteligenciu (AI) s otvorenou náručou. V posledných rokoch, keď počítačoví vedci posunuli hranice toho, čo všetko AI dokáže, vedúce osobnosti z oblasti technológií a vedy varovali pred hroziacimi nebezpečenstvami, ktoré predstavuje, dokonca naznačujúc, že jej schopnosť môže zničiť ľudskú rasu. Prečo vlastne AI vyvoláva také znepokojenie? A treba sa jej vôbec báť?
"Existenciálna hrozba"
Vizionár Elon Musk je jedným z popredných hlasov, ktorý vyvolal červené vlajky o AI. V roku 2014 ju označil za najväčšiu existenčnú hrozbu a o tri roky nato vyhlásil, že ľudstvo čelí väčšiemu riziku zo strany umelej inteligencie ako zo strany Severnej Kórey. "Stále bijem na poplach. Ale kým ľudia neuvidia robotov vychádzať do ulíc a zabíjať, nevedia, ako reagovať, pretože to vyzerá tak neskutočne," uviedol.
Už zosnulý teoretický fyzik Stephen Hawking tiež pred štyrmi rokmi vyjadril znepokojenie nad „zlomyseľnou“ umelou inteligenciou, s tým, že jej rozvoj by mohol znamenať koniec ľudskej rasy. "Ľudia sa boja, že ak sa AI, inteligentnejšia ako my, stane uvedomelou, môže s nami zaobchádzať ako s opicami," povedal pre Live Science docent na Katedre informatiky na Cornell University Kilian Weinberger.
Avšak obavy, že AI bude rozvíjať povedomie a zvrhne ľudstvo, sú založené na nesprávnych predstavách o tom, čo umelá inteligencia je. „Pracuje pod veľmi špecifickými obmedzeniami definovanými algoritmami, ktoré diktujú jej správanie,“ poznamenal Weinberger.
To znamená, že zatiaľ čo by mohla byť schopná pôsobiť úctivo v starostlivo ohraničených hraniciach, napríklad hranie šachovej hry majstrovskej úrovne alebo rýchle identifikovanie objektov v obraze, to je miesto, kde sa jej schopnosti končia.
Stopka robotom zabijakom
Avšak myšlienka, že nemorálny človek využije AI na nesprávne účely, je oveľa pravdepodobnejšia. „Pomerne akýkoľvek typ stroja alebo nástroja možno použiť na dobré alebo zlé účely v závislosti od zámeru používateľa a perspektíva zbraní využívajúcich umelú inteligenciu je určite desivá,“ povedal Weinberger.
Tento problém by mohol na najbližších pár rokov vyriešiť sľub tisícov výskumníkov AI, inžinierov, vedcov a podnikateľov, medzi nimi aj Muska či spoluzakladateľov Google DeepMind považovanej za svetového lídra vo výskume AI, že nebudú rozvíjať autonómne zabijacké roboty.
"My, dolu podpísaní, súhlasíme s tým, že rozhodnutie o vzatí ľudského života by nikdy nemalo byť delegované na stroj. Smrteľné autonómne zbrane, výber a zapojenie cieľov bez ľudského zásahu by boli nebezpečne destabilizujúce pre každú krajinu a jednotlivca," píše sa v sľube z konca júla.
Ľudia bez práce?
"Prevezmeme vašu prácu," povedal na najväčšej svetovej technologickej konferencii v Portugalsku humanoidný robot Sophia. Pokroky v AI predstavujú reálnu hrozbu pre bezpečnosť pracovných miest miliónov pracovníkov na celom svete. Úlohy kancelárskych úradníkov, recepčných, zástupcov služieb zákazníkom, analytikov, obchodníkov, lekárov či advokátov by mohli byť v najbližšom desaťročí nahradené umelou inteligenciou. Ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Google, Sundar Pichai: "V nasledujúcich 10 rokoch prejdeme na svet, ktorý patrí AI."
No, zvážte to. Umelá inteligencia je lacnejšia a produktívnejšia ako človek. Nespí, neochorie, nepotrebuje prestávky, dovolenku, zdravotné poistenie ani dôchodkové dávky. Môže pracovať nepretržite, je oveľa rýchlejšia a nedopúšťa sa chýb. Dokonca aj samotní inžinieri, ktorí navrhujú AI, nie sú v bezpečí pred tým, že neprevezme ich prácu. Nedávne pokroky v strojovom vzdelávaní jej umožňujú učiť sa bez pomoci ľudí.
„Ak sa ma opýtate, či napríklad tí, ktorí pracujú ako dispečing v taxislužbách, budú mať perspektívne zamestnanie, tak vždy poviem, že nie. Pretože sú nahraditeľní strojmi,“ povedal pre HN Science profesor Peter Sinčák, ktorý je vedúcim Katedry kybernetiky a umelej inteligencie na Technickej univerzite v Košiciach.
„Možno, ak by ľudia odložili obavy z AI, boli by otvorenejší tomu, aby uznali jej výhody. Vylepšené algoritmy na rozpoznávanie obrázkov by napríklad mohli pomôcť dermatológom identifikovať molekuly, ktoré sú potenciálne rakovinové, zatiaľ čo samoriadiace autá by mohli jedného dňa znížiť počet úmrtí z nehôd, z ktorých mnohé sú spôsobené ľudskou chybou,“ navrhol Weinberger.
A ako je na tom s výskumom robotiky Slovensko? „Paradoxom je, že niektoré slovenské firmy, ktoré by z toho mohli profitovať, o výskum umelej inteligencie nemajú záujem,“ uviedol Sinčák.
Najväčší problém, s akým sa podľa neho v súčasnosti robotika potýka, sú samotní ľudia. „Keď poviete slovíčko „robot“, tak strojár si povie, že je to jeho záležitosť a nepotrebuje pomoc IT technika, keď „inteligencia“ tak IT technik povie, že to nepatrí strojárovi. A diskusia medzi nimi je skutočne ťažká.“