Keď sa v deväťdesiatych rokoch objavili internetové zoznamky, nikto im podľa magazínu Forbes nedával veľa šancí. V marci 2017 s nimi malo skúsenosť 56 percent amerických užívateľov internetu a 36 percent užívateliek. Inými slovami, akokoľvek mávalo on-line zoznamovanie punc zúfalstva, odcudzenia, zbabelosti alebo dehumanizácie, spoločnosť si podmanilo, píše Xman.cz.
"Technológia sa presadzuje ako architekt našej intimity," hovorí popredná americká psychologička Sherry Turkleová. Ďalší odborníci súhlasia. V ich víziách sa zoznamovanie budúcnosti opiera o párovanie podľa DNA aj vzorcov jednania, o virtuálnu realitu i pomoc umelej inteligencie.
Moje gény hľadajú tvoje gény
"Nebude sexy a bude brutálne efektívna," zhŕňa svoj pohľad na budúcnosť on-line zoznamovania server Gizmodo. Výhražne napokon vyzerá aj jeho analýza, ktorá líči, čo všetko o nás vedia, ako nás prezentujú a podľa čoho pre nás prípadné náprotivky vyberajú algoritmy zoznamovacích stránok ako Tinder, eMatch, OkCupid alebo aplikácií ako LoveFlutter.
Budúcnosť ľudského párovania však má byť pod ešte prísnejšou taktovkou dát. Predovšetkým sú tu biotechnológie, ktoré môžu single ľuďom ušetriť čas a energiu a dodať náprotivky lepšie zodpovedajúce požiadavkám. Áno, DNA môže ľudstvu odomknúť a vyriešiť záhadu príťažlivosti, rozplýva sa štúdia zoznamovacieho servera eHarmony.co.uk a Imperial College Business School, keď načrtáva budúcnosť zoznamovania v roku 2040.
Jej autori spolu s ďalšími veria, že práve DNA môže za to, kto nás priťahuje. Ak by sa dáta o DNA klientov zoznamiek naládovali do algoritmov, mohli by im spätne prihrávať potenciálnych partnerov s väčšou šancou, že skončia ruka v rukáve.
Futurist Ross Dawson dodáva, že dáta o DNA svojich zákazníkov už využívajú zoznamovacie projekty GenePartner alebo Pheramor. Štúdia eHarmony však ponúka technofilom ešte viac optimizmu: kým v roku 2003 prišla analýza DNA na 52 miliónov libier, v roku 2040 to má byť podľa odhadov len 650 libier.
Zoznamovací trh si žiada transparentný život a emócie
Ale nejde len o gény, lepšej trefe má pomôcť aj starostlivý monitoring našich denných aktivít, zvyklostí, správania. O tom, ako často chodíme na pivo a ako často športujeme dnes zoznamovacím aplikáciám buď reportujeme v dotazníkoch, alebo si to zisťujú samy napríklad zo sociálnych sietí.
Lenže to, čo sa nazýva internet vecí, prinesie hyper-prepojenie: nebudeme môcť zapierať ani nahovárať. Meracie zariadenia prepojené so zoznamovacím algoritmom však tiež zanalyzujú, ako reagujeme na rozličné situácie. Sme vznetliví? Hanbliví? Algoritmus tak spozná možno lepšie ako my sami, koho potrebujeme.
To otvorí dvere k tomu, že sa z našich vzťahov aj sexuálneho života budú ťažiť "big data". A tie následne umožnia, aby sa stal náš osobný život merateľný. Merateľný podobne ako produkcia továrne, dodá skeptik, zatiaľ čo technologický optimista vidí prísľub lepšieho života. "Sex a vzťahy sú nové plodné oblasti pre meranie. Big dáta poskytnú vhľady do toho, prečo vzťahy fungujú a zlyhávajú," hovorí napríklad Terry Young zo spoločnosti Sparks & Honey, ktorá sa zaoberá predpovedaním trendov.
Emócie sa nebudú zaznamenávať len pre analýzy. Kvôli transparentnejším sociálnym kontaktom budú vraj ľudia nosiť "odznaky", ktoré budú vydávať hlásenie o našom emocionálnom rozpoložení: Som v bare len tak, aby som sa napil, alebo som otvorený zoznámeniu? Baví ma konverzácia, alebo nudí?
Možným predjedlom z tohto menu môže byť projekt UnderSkin tvorcov z New Deal Design. Na jeho konci sa má zariadenie, ktoré sa implantuje pod kožu a ktoré sa má rozsvietiť ako "tetovanie", aby vydávalo hlásenie o momentálnej zdravotnej a emocionálnej kondícii svojho nositeľa. Keď sa tak napríklad dotknete jeho ruky a ak to vyvolá sympatie, nahlási vám to tetovanie v podobe piktogramu vyjadrujúceho emóciu lásky, opisuje server Business Insider. Veľmi praktické.
Nechať prehovoriť pocity otvorenejšie. Ale ako?
Futuristka Heather Schlegelová by však s takým sarkazmom nesúhlasila. A jej pohľad sa nedá len tak zhodiť zo stola, pretože vedie sofistikovanejším smerom, nie iba ku štítkom hlásiacim "cítim sa vilne" alebo "nechajte ma opíjať sa osamote". Schlegelová hovorí o víziách do budúcnosti abstraktnejšie, ale inspirativnejšie. Ide jej o emocionálnu komunikáciu. Vďaka nej by sa, tvrdí, ľudia ľahšie orientovali vo vzťahoch, upevňovali putá.
Odkazuje na štúdiu z roku 2013, podľa ktorej sa dá určiť, na ktorých častiach tela cítia ľudia aké emócie: napríklad šťastie prestupuje celým telom, najviac však hlavou a hruďou, zlosť nám okrem toho rozohrieva aj paže a ruky. To je nádejné, tlieska Schlegelová, znamená to, že fyzické reakcie emócií je možné zaznamenať šikovným zariadením a ako informáciu odovzdať ďalej okoliu.
Je však poctivá a vie, že tým by sa ďaleko nedostala. "Z telesnej perspektívy vieme, kde tie emócie 'cítime'. Ale akou intenzitou? A cítim ja šťastie rovnako ako ty? A lásku? Strach? Zlobu?" pýta sa a odpovedá si: "Nevieme. Nemáme totiž základnú emocionálnu abecedu."
Jej predpoveď je teda nakoniec predsa len skeptická, bez emocionálnej reči si komunikáciu o našich vnútorných stavoch nezčiteľníme.
Skutočné rande. Ale s nápovedou
Nestrácať čas a neobmedzovať sa realitou, priestorom, vzdialenosťou, práve k tomu sa futurológovia vzťahov upínajú. Prečo by sa nemohlo rande odohrávať virtuálne? A aj tu sa môžu oprieť o skutočné trendy: kontakty cez internet stretnutia tvárou v tvár vytláčajú. A to fatálnou mierou, ukázala metadatabáza psychologičky Jean Twengeovej z minulého roka.
Má to svoje dôvody. Stretnutie na internete znamená, že upustíte uzdu fantáziám - svoju známosť si môžete predstavovať, takmer ako chcete. A o svoju predstavu nechcete len tak prísť, preto reálne stretnutie odďaľujete, vysvetľuje terapeutka Bea Arturova. Naozajstné rande však neznamená len riziko rozplynutie sna, ale aj výzvu: musíte vymyslieť stratégiu, preukázať odvahu a šarm, riskovať odmietnutie.
Aj preto si môžu stúpenci virtuálnej reality dovoliť vo svojich predikciách rozšafnú sebaistotu: ľudia vraj nebudú chcieť náruč virtuálnej reality opustiť, ako to pôjde dlho. A navyše predpovedajú, že technológia im vyjde v ústrety. Štúdia Imperial College Business School tvrdí, že do roku 2040 bude virtuálna realita pokrývať všetky zmysly, čuch, chuť i hmat.
Technológia však má pomôcť aj v prípade, že k reálnemu stretnutiu predsa len dôjde. Na ich staromódnu podobu, ktorá zahŕňala aj trápne mlčanie, komunikačné faux pas a neisté obšlapávanie terénu, však budeme za dvadsať rokov smieť zabudnúť. Na rande totiž budeme mať nielen toho druhého, ale tiež svojho sprievodcu, radcu, nápovedu - umelú inteligenciu.
Spracovávanie a analýza dát bude taká pokročilá a rýchla, že vám na rande zaistí podporu v reálnom čase. Buďme konkrétni: oznámi vám, o akých témach hovoriť, na aké vtipy staviť, či piť alkoholu viac, alebo menej. Umelá inteligencia bude vaším Cyranom z Bergeracu, dodáva Ross Dawson.
Jej rola sa však nemá vyčerpať len na prvých schôdzkach. Vzťah má sprevádzať aj ďalej, má navrhovať i jeho míľniky, ako je napríklad načasovanie sobáša alebo počatie potomka. Má nás uchrániť chybám. Pokiaľ k nim však predsa len dôjde, vypomôže veda inak, svoju znalosťou o biológii vzťahov.
Pilulky lásky, od lekára na predpis
"Psíka si skôr neobstarávajte, ale skúste raz za čas stráviť víkend mimo domova, v hoteli. Za tri týždne si povieme, či sa niečo zmenilo. A ešte niečo, tu je recept: obaja berte pilulku ráno po jedle." Tak by mohol vyprevádzať zo sedenia terapeut pre partnerské vzťahy v roku 2038.
Partnerský život na práškoch? Veda to naznačuje. Akokoľvek môžu vzťah ničiť sociálne, kultúrne i ekonomické faktory, neuroveda stále jasnejšie ukazuje, že láska sídli v mozgu, píše server Gizmodo. A s odkazom na výskumy dodáva, že so svojou znalosťou o ľudskom mozgu môže veda láske podať pomocnú ruku. Možno trochu roztrasenú, v dlani totiž bude ponúkať psychofarmaká.
Píšu o tom oxfordskí neuroetici Julian Savulescu a Anders Sandberg. Ich štúdia označuje látky, ktoré môžu podporiť zväzok, ako "modulátory lásky". Je ich šesť a patrí medzi ne hormóny kortikoliberin, oxytocín a vazopresín, testosterón, feromóny a entaktogény. Dokážu všeličo, jedna látka zvyšuje sexuálnu túžbu, ďalšie posilňujú dôveru a otvorenosť. A iná môže vypolstrovať vzťah hrozbou opustenosti a zasmušilosti. "Kortikoliberin je skôr bičom než cukrom", priznávajú oxfordskí autori.
A pozor, nehvízdáme si tú tak celkom sci-fi pesničku. Výpočet látok, v ktorých veda odhalila podporovateľa lásky, sexu a vzťahu, podáva vo svojom článku v magazíne Futurist aj popredná svetová biologická antropologička Helen Fisherová. "Čo so všetkými tými dátami budeme robiť? Jedna spoločnosť začala miešať to, čo by naši predkovia označili za nápoj lásky," odpovedá si. Parfum s názvom Liquid Trust obsahuje oxytocín. "Keď ho vdýchneme, spúšťa pocity dôvery a náklonnosti," opisuje vedkyňa.
Vzťah s umelou inteligenciou
A ak by "big data" ako poradca a prášky ako spojenie vzťahu zlyhali? Bude tu umelá inteligencia, vždy máme príležitosť uzavrieť vzťah s ňou samotnou. Expert na roboty David Levy tvrdí, že sa prvý zväzok medzi človekom a robotom uzavrie do roku 2050.
Heather Schlegelová je aj v tomto ohľade opatrnejšia a umiernenejšia. Na vzťahu medzi človekom a zariadením s umelou inteligenciou nevidí nič zlé. "Máme celú škálu vzťahov s ľuďmi. Máme vzťahy s domácimi miláčikmi. Niektorí ľudia majú dokonca vzťahy so svojimi autami. Prečo je tak divné pristúpiť na to, že možeme mať vzťahy aj s našimi zariadeniami s umelou inteligenciou?" pýta sa. Je to rečnícka otázka, jej verdikt je jasný: nie, vôbec to nie je bizarné.
Za partnerský zväzok by ich však nepovažovala. Skôr za výpomoc. "Tie zariadenia sú rozšírením nás samých," usudzuje. "Vzťahy nás naučia o nás samých ako nič iné. A ak je možnosť, že sa o sebe dozvieme prostredníctvom vzťahov s umelou inteligenciou viac, potom je to dobrá vec."