V prípade zmeny epidemiologickej situácie sa bezodkladne prijímajú potrebné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia týchto infekčných ochorení.
„Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ hovorí hlavný hygienik SR Tatiana Červeňová.
Epidemiologická situácia sa obvykle stabilizuje tým, že sa vnímavá populácia opätovne zmenší kombináciou očkovania a prekonania ochorenia.
Očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu, ako aj záškrtu sú v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.
Preočkovanie proti čiernemu kašľu a záškrtu je možné v dospelosti v rámci pravidelného očkovania proti tetanu, existujú totiž kombinované očkovacie látky (o možnostiach preočkovania proti čiernemu kašľu sa informujte u svojho všeobecného lekára).
„Odporúčame rodičom, ktorých deti neboli proti týmto ochoreniam očkované v rámci pravidelného povinného očkovania, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania. Súčasne odporúčame všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu,” dodáva MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová, MPH, MHA.
Odpovede na otázky o očkovaní môžu rodičia získať aj v poradniach očkovania pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Tento rok bolo 123 prípadov čierneho kašľa
Čierny kašeľ (divý kašeľ, pertussis) je vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis. Nákaza sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou.
Výrazný nárast počtu prípadov čierneho kašľa hlásili v uplynulých týždňoch Česká republika, Belgicko, Chorvátsko. Pred rokom 2020 sa v SR zaznamenávali desiatky až stovky prípadov ročne.
Počas roka 2024 však už ku koncu februára bolo zachytených 123 prípadov. Výskyt čierneho kašľa bol zaznamenaný v každej vekovej skupine, s najvyššou vekovošpecifickou chorobnosťou u 0-ročných detí a zároveň bol hlásený aj z každého kraja SR.
V prvom štádiu prebieha čierny kašeľ pod obrazom prechladnutia (mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ).
Pre druhé štádium sú typické nočné záchvaty suchého, dráždivého kašľa trvajúci minimálne dva týždne, ale môže trvať aj dva mesiace. U detí do jedného roka má dramatický priebeh.
Malé deti majú záchvaty kašľa náhle, často hlavne v noci, pri kašli sčervenejú až zmodrejú a dusia sa. Pre záchvaty kašľa je typické štekavé nadýchnutie a následne krátke viacnásobné kašľanie. Tretie štádium je štádium uzdravovania, takzvanej rekonvalescencie – záchvaty kašľa ustupujú v priebehu niekoľkých týždňov.
Záškrt má často komplikovaný priebeh
Záškrt je akútne infekčné ochorenie. Nákaza sa prenáša vdychovaním kontaminovaného vzduchu, ale vzhľadom na to, že baktéria (Corynebacterium diphteriae) je odolná voči vonkajším podmienkam, význam má aj prenos kontaminovaným prachom, predmetmi a ojedinele aj potravinami. Inkubačný čas je 2 až 5 dní, maximálne 1 až 10 dní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek alebo bezpríznakový nosič.
Na Slovensku sme od začiatku roka 2024 evidovali jeden prípad záškrtu, vlani to boli dva prípady a v roku 2022 najviac za ostatné roky, 8 prípadov.
Klinický obraz ochorenia je rôznorodý, preto môže mať záškrt rôzne klinické formy. Časť infekcií prebehne bezpríznakovo. Najčastejšie sa záškrt prejavuje postihnutím horných dýchacích ciest, keď sa infekčný proces prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach.
Zriedkavejšie sa môže lokalizovať infekcia v nose, na koži, spojivkách či strednom uchu. Ide o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný tvorbou „pablán“, zdurením lymfatických uzlín, vysokou teplotou.
Pri ťažkom priebehu môže dôjsť k poškodeniu nervov, čo spôsobuje ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Ochorenie máva často komplikovaný priebeh, a to najmä zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením obličiek. Pri včasnom záchyte je dobre liečiteľný antibiotikami.
Proti čiernemu kašľu a záškrtu sa na Slovensku očkuje povinne, v rámci očkovania hexavakcínou (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým nákazám a žltačke typu B). Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok očkovacej látky.
Prvá dávka sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá dávka o 2 mesiace a tretia dávka o 6 mesiacov po druhej dávke. Ďalej sa vykonáva preočkovanie v 6. a 13. roku života. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.
Osýpky sa rýchlo šíria vzdušnou cestou
Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému.
Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam, ktoré sa rýchlo šíri vzdušnou cestou, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Riziko šírenia a trvalého prenosu osýpok existuje najmä v oblastiach s vnímavou populáciou (nezaočkovanou populáciou, nedostatočne očkovanou populáciou, či populáciou, ktorá neprekonala osýpky).
Na Slovensku sme v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica.
Za rok 2023 evidujeme 6 potvrdených prípadov osýpok. V roku 2019 bolo hlásených 318 prípadov osýpok na východe Slovenska.
V roku 2023 výrazne vzrástol počet ochorení na osýpky na celom svete. V rámci EÚ bolo najviac ochorení zaznamenaných v Rakúsku a Rumunsku, ktoré majú zároveň najnižšiu mieru zaočkovanosti proti tomuto ochoreniu.
Vzhľadom na pokles zaočkovanosti druhou dávkou (< 95 percent vo väčšine krajín EÚ/EHP) sa v nasledujúcich mesiacoch roka 2024 a najmä v jarných mesiacoch očakáva viac prípadov osýpok.
Je preto nutné zamerať sa na doočkovanie detí, ktoré majú byť vzhľadom na svoj vek zaočkované, a udržanie vysokej miery zaočkovanosti (>95 percent druhou dávkou), udržanie surveillance so zameraním sa na včasné zistenie, diagnostiku, reakciu a kontrolu ohnísk s prijatím efektívnych protiepidemických opatrení.
Je dôležité, aby lekári v rámci diferenciálnej diagnostiky pri pozitívnych klinických príznakoch (exantémové ochorenia s horúčkou) a pri pozitívnej epidemiologickej anamnéze mysleli aj na toto ochorenie.