Tu leží básnik, ktorý miloval svet... zomrel mladý, vo veku 24 liet... Pokiaľ ste na hodinách literatúry dávali pozor, tak ľahko priradíte tento voľne preložený a nekompletný epitaf k Jiřímu Wolkrovi. Český básnik, ktorý sa liečil aj v Tatranskej Polianke, si ho napísal 36 dní pred tým, ako ho 3. januára 1924 skolila tuberkulóza.
Keby sa narodil o dve-tri desaťročia neskôr, pravdepodobne by prešiel úspešnou liečbou a mohol napísať ešte mnoho veršov. Dnes, po sto rokoch, a po necelom storočí od objavenia penicilínu, sme, bohužiaľ, na hranici stavu, s akým sa musel boriť Wolker a jeho súčasníci.
Tuberkulóza totiž opäť začína kosiť hlava-nehlava. Odhaduje sa dokonca, že každý siedmy človek, ktorý kedy zomrel, podľahol práve pôsobeniu baktérií Mycobacterium tuberculosis. Podobne ďalšie choroby ako čierny kašeľ, brušný týfus, cholera či mor sú celosvetovo opäť na vzostupe. Budeme na ne umierať po miliónoch ako v minulosti, keď dokázali vyhladiť celé komunity či dediny?
Zabijaci baktérií
Znie ako apokalyptická a trochu prehnaná otázka, no je namieste. Naši spojenci z radov antibiotík totiž prestávajú účinkovať. A to nemajú ešte ani sto rokov. Hoci roztržitý Alexander Fleming objavil náhodou po návrate z dovolenky penicilín, ktorého základ v podobe plesne Penicillium notatum sa mu rozrástol na neumytej Petriho miske, v roku 1928, trvalo ďalších dvanásť rokov, kým sa ho podarilo vyčistiť a izolovať.
Nebyť chemika Ernsta Chaina a biochemika Howarda Floreyho (spolu s Flemingom si odniesli „nobelovku“) a tiež Spojených štátov, ktoré do ďalšieho vývoja a najmä výroby naliali milióny, pravdepodobne by nielen straty spojencov v druhej svetovej vojne boli ešte vyššie. A zároveň by sa západná medicína nemohla posúvať na úroveň, ktorú dosahuje dnes.
Bez antibiotík by lekári nemohli vykonávať transplantácie, veľké chirurgické výkony, chemoterapiu nádorov, biologickú či imunosupresívnu terapiu. „Pacienti podstupujúci tieto typy liečby sú totiž imunokompromitovaní, teda majú ‘oslabený‘ imunitný systém, čím sú náchylní na vznik rôznych infekčných komplikácií. Bez použitia antibiotík a ďalších antimikrobiálnych liekov by sme sa u nich nezaobišli,“ uviedol pre Lidové noviny Marek Štefan z Kliniky infekčných chorôb 2. LF UK v Motole.
Lenže antibiotiká nedostávajú iba ťažko chorí pacienti. Ale každý z nás vrátane detí. Len tak pre zaujímavosť, koľkokrát ste za posledný rok-dva vy alebo vaši blízki užívali tento druh liekov? Dvakrát, trikrát? Alebo nebodaj sa to číslo prehuplo cez počet prstov na jednej ruke? Pokiaľ áno, tak možno, nevedomky a možno i neúmyselne, prispievate k fenoménu zvanému antiobiotická rezistencia. O čo ide?
Kým odpovieme, musíme si stručne vysvetliť, ako vlastne antibiotiká fungujú. Vráťme sa ešte veľmi nakrátko k pánovi Flemingovi a jeho neporiadku nechanom na miske, kde si kultivoval stafylokoky. Všimol si, že pleseň ich zahubila – kolónie mikróbov sa namiesto žltej hmoty začali podobať kvapkám rosy. V prírode plesne, teda vlastne mikroskop...
Zostáva vám 85% na dočítanie.