Je rezistencia proti antibiotikám následok ich nesprávneho používania?
Dá sa povedať, že áno. Antibiotiká sú väčšinou prírodného pôvodu. Prvé antibiotikum penicilín bolo izolované z bežnej huby Penicillium notatum (dnes platné meno je P. chrysogenum – pozn. red.). Ide o prirodzený mechanizmus, ako si baktérie alebo všeobecne mikroorganizmy vytvárali životný priestor, v ktorom mohli rásť.
Sú indície, že antibiotiká tu sú stovky miliónov rokov. Nárast rezistencie v posledných 60 alebo 70 rokoch je následok ich používania v oveľa väčšej miere, než sa vyskytujú v prírode. Proces vzniku rezistencie sme tak iba urýchlili. Nesprávne používanie je len jeden zo zdrojov tohto urýchlenia.
Takže aj keby lekári a pacienti užívali antibiotiká úplne správne, problém s rezistenciou by tiež nastal, len neskôr.
Presne tak. Vždy k nej dôjde. Hráme však o čas. Keď nástup rezistencie spomalíme, vytvoríme si priestor na vývoj nových antibiotík. Vývoj jedného trvá podľa štúdií okolo 11 rokov. Je tiež veľmi drahý, stojí okolo 1,4 miliardy dolárov. Navyše keď sa mikrobiológovia alebo infektológovia dostanú k novému antibiotiku, obvykle si ho schovajú na horšie časy.
Pre farmaceutické firmy je preto ich vývoj prerobený. Nové lieky sa potom nedostávajú na trh. Z tejto príčiny existujú v Európskej únii aj USA programy na podporu ich vývoja. U antibiotík sa nemožno spoliehať na trhové mechanizmy.
Vývoj nových antibiotík je teda skôr ekonomický ako technický problém?
Áno. Poznáme mnoho tisíc látok, ktoré majú antibiotické účinky. Do výroby sa však dostávajú veľmi pomaly. V posledných rokoch predsa len niekoľko nových antibiotík vzniklo. Bolo to vďaka určitým subvenciám. Môžu mať slušný potenciál v liečbe multirezistentných infekcií.
Dá sa nejako číselne vyjadriť, aký je medzi baktériami škodlivými pre človeka podiel tých rezistentných?
Ide to samozrejme ťažko. Každý z nás je osídlený zhruba jedným až dvoma kilogramami mikróbov. Záleží na tom, z čoho sa takýto podiel po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.