Hýbať sa či nehýbať, to je otázka. Moderný Hamlet by si ju pokojne mohol klásť držiac v ruke namiesto obligátnej lebky stehennú kosť, kľačiac pri tom v prítmí Elsinoru.
Otázne je, či by po svojom známom monológu bez námahy vstal. Napriek mladému veku. Pretože kĺby, o nich bude totiž reč, trápia čoraz mladších.
V čom teda pri starostlivosti o ne chybujeme? Vie ich stav ovplyvniť výživa? Kedy je nevyhnutné „ľahnúť si pod nôž“? A aké sú najnovšie poznatky v tejto oblasti? Nuž, skúsme okrem kĺbov trochu rozhýbať aj mozgové bunky.
Inšpirované mlokmi
A začnime tentoraz od konca, teda od najnovších poznatkov a objavov v oblasti ortopédie s dôrazom na kĺby, pretože nám prinášajú malé svetlo na konci boľavého tunela.
To, že stav našich kĺbov, chrupaviek či väzov (rovnako ako celého tela) sa vekom zhoršuje, je fakt. Hádzať však flintu do žita s vedomím, že sa s tým nič nedá robiť, však nemusíme.
Aspoň podľa výskumov švédsko-amerického tímu na čele s Virginiou Krausovou z Dukovej univerzity v americkom Durhame. Ten sa zameriava na inovatívny prístup k riešeniu osteoartritídy, ktorou bude podľa odhadov v roku 2050 trpieť viac ako pätina ľudí nad 60 rokov.
Výsledky ich experimentov publikoval pred časom vedecký časopis Science Advanced. V čom sú revolučné? Ako sme už povedali, doteraz sa predpokladalo, že ak sa vám raz kĺby, respektíve chrupavka, ktorá zabezpečuje ich bezbolestné ohýbanie, takpovediac „vyderú“, máte smolu.
Výskumníci zistili, že aj ľudská chrupavka má potenciál obnovovať sa svojpomocne. Inšpirovali sa regeneračnou schopnosťou obojživelníkov.
Ázijským mlokom ohnivobruchým napríklad aj na sklonku života môže namiesto poškodenej očnej šošovky dorásť rovnako kvalitný nový orgán.
Známe sú tiež prípady, keď sa im obnovujú chvosty alebo články končatín. Aj iné vývojovo nižšie stavovce, napríklad ryby, sú schopné koncové časti tela úspešne regenerovať.
Tím Virginie Krausovej sa zameral na bielkoviny zohrávajúce kľúčovú rolu pri stavbe kĺbov. Molekuly týchto bielkovín sú tvorené reťazcami aminokyselín a ako starnú, niektoré aminokyseliny sa takpovediac ošúchajú, čo spôsobuje, že sa tkanivo neobnovuje.
Výsledky meraní veku bielkovín v jednotlivých kĺboch však priniesli zaujímavé výsledky. Podľa nich nám najrýchlejšie starnú bedrá, menej kolená a najpomalšie členky.
V chrupavke členkového kĺbu neustále vzniká významné množstvo nových bielkovín. Podľa štúdie to naznačuje, že sme si tým ponechali určitú časť evolučného dedičstva po obojživelníkoch.
„Potreba náhrady chorých kĺbov protézami je pri bedrových dvakrát častejšia ako pri kolenných. Artritída členkov však málokedy dospeje do závažných štádií,“ dôvodí Virginia Krausová.
Jedno z tajomstiev regenerácie končatín u obojživelníkov spočíva v práci krátkych reťazcov ribonukleovej kyseliny označovaných ako mikroRNA. Tie pôsobia v bunkách ako brzdové a plynové pedále mnohých génov.
Obojživelníky dokážu pomocou vybraných mikroRNA naštartovať gény potrebné na kompletnú obnovu stratenej nohy a zabrzdiť gény, ktoré regenerácii bránia.
Hoci ľudia na tom zďaleka nie sú tak dobre, výskum naznačuje, že sme regeneračnú schopnosť celkom nestratili...
Zostáva vám 85% na dočítanie.