- S predstaviteľmi firmy Axon Neuroscience, jej riaditeľom Michalom Fresserom a Jurajom Šalapom z tímu projektu vakcíny COVIDAX sme sa rozprávali aj o tom
-
čím sa ich vakcína proti koronavírusu líši od tých ostatných
-
kedy by sa mohla dostať medzi ľudí
-
ako to vyzerá s vývojom lieku proti COVID-19
-
komu by mohol pomôcť
-
čo hovoria na ruskú vakcínu Sputnik
-
či koronavírus niekedy zmizne
Kedy ste s vývojom vakcíny COVIDAX začali?
Fresser: Prvá idea vznikla začiatkom marca minulého roka v situácii, keď sme postupne vstupovali do prvého lockdownu.
V tom momente, pri prvej analýze dát zo zahraničia, kde už koronavírus plne prepukol, sme si uvedomili, že najrizikovejšia skupina pacientov sú tí najstarší.
A práve špecifické a veľmi smutné bolo pozerať sa na príbeh Talianska, kde sme videli, že ľudia nad 70 rokov mali vážnejšie problémy a vekom sa stupňovali.
To bol signál pre náš tím, že sme sa viac ako 20 rokov venovali vývoju vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, ktorá postihuje populáciu práve nad 50 rokov.
V našich klinických skúškach sme mali pacientov, ktorých priemerný vek bol viac ako 70 rokov a práve pri dizajne vakcíny proti Alzheimerovej chorobe sme sa venovali špecifickej technológii vakcíny, aby bola schopná nabudiť dostatočným množstvom imunitný systém aj u takto starých ľudí, ktorí trpia sprievodnými ochoreniami.
To je vo všeobecnosti veľká výzva a výrobcovia vakcín proti chrípke to veľmi dobre poznajú, že ich účinnosť u osôb takého vysokého veku rapídne klesá.
Na základe týchto skúseností sme si povedali, prečo nevyužiť technologický koncept, ktorý funguje, máme ho overený u takmer 300 pacientov, ktorí prešli klinickým skúšaním.
Použili sme rovnaký prístup analýzy štruktúry vírusu, aký sme použili pri Alzheimerovej chorobe aby sme identifikovali kľúčové oblasti vírusu, ktoré sú zodpovedné za infekciu.
A takým spôsobom sme sa snažili vytvoriť veľmi cielenú vakcínu, ktorá má schopnosť fungovať dostatočným spôsobom aj u ľudí, ktorí sú starší ako 70 rokov.
Na snímke Michal Fresser, riaditeľ firmy Axon Neuroscience.
Vaša vakcína je teda založená na úplne odlišnom princípe ako ostatné očkovacie látky proti koronavírusu.
Fresser: Áno, koncept je proteínový, nevyužívame genetickú informáciu ani vo forme mRNA ani vo forme DNA. Využívame len kľúčové časti obalovej bielkoviny koronavírusu, ktoré sú zodpovedné za vstup vírusu do ľudskej bunky a ten sa takýmto spôsobom ďalej šíri.
Takto povedané to znie jednoducho, ale veľmi pracne sme analyzovali kľúčové oblasti S proteínu a vybrali sme z nich len kratšie a rozhodujúce zložky, ktoré fungujú ako achillova päta. Tie používame v konštrukte vakcíny a následný imunitný systém vytvára len cielené protilátky voči týmto kritickým a rozhodujúcim miestam.
Narozdiel od nás konkurencia, či je to Pfizer alebo AstraZeneca, genetickou informáciou inštruuje imunitný systém produkovať protilátky voči celému S proteínu.
Ak by som na to mohol použiť jednoduché prirovnanie, ktoré rád používam, idú na to kobercovým náletom. Čiže produkujú veľké množstvo protilátok, ale len časť z nich má tú neutralizačnú aktivitu.
My sme sa na to snažili ísť akoby cieleným strieľaním z pištole a vybrať len tie rozhodujúce časti, neutralizačné miesta, aby sme imunitný systém nezahltili a naučili ho budovať protilátky len voči tým rozhodujúcim častiam.
Naša vakcína ho teda oproti tým ostatným menej zaťažuje, čo môže vo finálnom svetle vyústiť v bezpečnejší prístup a rovnako očakávame, že jej technologický koncept bude u staršej generácie fungovať lepším spôsobom.
Počítate pri jej vývoji aj s novými variantmi koronavírusu, ktoré teraz kolujú po svete?
Fresser: Tomu sa práve teraz intenzívne venujeme, pretože v dôsledku limitovaných finančných prostriedkov sa nám ešte nepodarilo spustiť klinické skúšanie na ľuďoch a to nás aj interne núti k rozhodnutiam, či máme uprednostniť buď program vakcíny alebo pr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.