Ako si zachrániť kríže. Prinášame manuál pre boľavý chrbát

Svoje o boľavých krížoch by vedeli hovoriť najmä tí, ktorých podobné incidenty priviedli na operačný stôl. Čo so svojimi krížmi robiť a čo nerobiť, aby sme sa tejto konečnej zastávke vyhli?

Žiadna iná časť tela sa nepýši natoľko vznešeným pomenovaním. Krížovú kosť alias sacrum, žiaľ, jej „posvätný“ názov nijako nechráni pred profánnymi nástrahami, ktoré na ňu striehnu.

Pozrite si galériu s radami, vďaka ktorým sa vyhnete bolestiam chbtice:  

​​Viete, aký pohyb najčastejšie vyvoláva bolesti v krížoch? Zdvíhanie bremena a zaväzovanie si šnúrok. „Pri tomto pohybe sa totiž vykonáva predklon a rotácia trupu,“ vysvetľuje Eva Rychlíková, medzinárodná priekopníčka takzvanej manuálnej medicíny.

V skutočnosti však šnúrka za naše bolesti nemôže. Oveľa viac zaváži, čo sme robili predtým, než sme sa k tej topánke zohli. Roky predtým.

​Kríže bolia najviac

Chrbtica každého z nás sa skladá z 33 až 34 stavcov (či už kostených alebo titánových).

Sedem z toho je krčných, dvanásť hrudných, päť driekových, päť krížových a štyri až päť kostrčových, zrastených do kostrče.

Pod ľudovým označením „kríže“, ktoré sú témou nášho článku, sa však obvykle nemyslí len samotná krížová kosť, ale aj driekové stavce nad ňou. Zjednodušene povedané – spodná časť chrbta. Tá, ktorá je spoločne s krčnou chrbticou (konkrétne so 4. až 7. stavcom) váhou i pohybom najviac preťažovaná, a teda aj ohrozená.

„Krk je úzky, na jednom konci mu sedí ťažká hlava, na druhom ťažké telo, neustále sa hýbe, pri práci i pri športe. To preň nie je ideálne. V bedrovej časti, ktorá je tiež pohyblivá a navyše na nej leží celá váha nášho tela, sú to obvykle stavce L4, L5 a S1, teda tá najspodnejšia bedrová oblasť. Jej horná časť sa zase viac láme,“ opisuje najproblematickejšie časti chrbtice medzinárodne uznávaný český chirurg Jan Štulík.

A tiež najboľavejšie. Smutným rekordmanom v tomto smere je podľa slov ortopéda Martina Krbeca najmä takzvaný lumbosakrálny prechod, teda prechod chrbtice do krížovej kosti.

„Ide o anatomicky aj biomechanicky veľmi zaujímavú oblasť. Veď horná polovica tela je mechanicky ukotvená na jedinej platničke a vzadu na dvoch kĺboch medzi chrbticou a panvou,“ vysvetľuje pre magazín Téma.

Inými slovami, celá horná časť nášho tela je usadená na jedinej platničke s veľkosťou väčšej mince. Už len samotná táto predstava tak trochu bolí.

No skôr by nás mala motivovať k tomu, aby sme si náš „biomechanický zázrak“ šetrili, ako sa len dá. Hlbokým dýchaním, sedením, pohybom či správnymi polohami pri namáhavých činnostiach. Žiaľ, sú medzi nami aj takí, ktorým rozdala zlé karty genetika.

„Preťažené kríže môžu mať aj ľudia, ktorí majú od narodenia krížovú kosť klopenú dopredu, majú akoby vystrčený zadok,“ objasňuje Eva Rychlíková.

U iných sa zas príliš rýchlo objavia na chrbtici degeneratívne zmeny. Kým u väčšiny nastupujú vo veku okolo 60 až 65 rokov, niektorých prikvačia už v dvadsiatke.

Napriek tomu platí, že stav svojej chrbtice má každý z nás do veľk...