Ten pocit pozná asi každý: začína sa škriabaním a bolesťou v krku, môže pokračovať horúčkou a slabosťou.
Rukou si na krku tesne pod dolnou čeľusťou pod ušami nahmatáme tvrdé hrčky. Sťažujú nám dýchanie, neraz nás bolí prehĺtanie nielen jedla, ale aj čistej vody či našich vlastných slín.
A keď ústa otvoríme, aj najväčší laik bez väčších problémov uvidí pôvodcu týchto ťažkostí. Krčné mandle sa viditeľne zväčšia, objaví sa na nich biely povlak alebo škvrny.
Inokedy nenápadný orgán nám veľmi citeľne dá najavo, že s ním nie je niečo v poriadku. Posvieťme si teda naň trochu bližšie. Pretože jeho najbolestivejšie štádiá môžu byť tie najneškodnejšie, a naopak.
Vedeli ste, že mandle môže ohrozovať aj rakovina? A že, naopak, ich chronický zápal sa môže odraziť na našom srdci či na koži? Tak čítajte ďalej.
Drobná trojica
Kým sa pustíme do hlbšieho skúmania možných ťažkostí, ktoré sa ich môžu dotýkať, predstavme si aspoň stručne, čo to vlastne tie mandle sú.
Ak by sme sa držali latinského pomenovania (tonsilla), tak tonzíl máme v organizme niekoľko. Všetky sa nachádzajú v ústnej a nosovej dutine, respektíve v priestore, kde sa tieto dve dutiny prelínajú. Hoci o nich hovoríme obvykle v množnom čísle, tak párovým orgánom sú len tie krčné (alebo podnebné).
„,Nosné´ mandle je veľmi rozšírený, ale nesprávny názov pre hltanovú mandľu, ktorá je len jedna a nachádza sa v nosohltane,“ vysvetľuje Slavomír Straka, primár Oddelenia Otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku FNsP J. A. Reimana v Prešove.
Pre lepšiu predstavu, je to miesto, kde sa nosová dutina postupne napája na priestor, kadiaľ prúdi vdychovaný vzduch do hltana a tvorí akúsi križovatku tráviacej a dýchacej sústavy.
Alebo ešte názornejšie, nachádza sa akoby na opačnej strane podnebia zhruba v mieste, kam si najďalej smerom do krku dočiahnete jazykom.
Nosovú (hltanovú) mandľu voľným okom väčšinou neuvidíte. Pri narodení je drobná a postupne dorastá, najväčšia je zhruba okolo ôsmeho roku a práve v detskom veku je jej funkcia najvýraznejšia, keďže je súčasťou viacerých imunitných procesov. Zväčšuje sa aj počas akútnej choroby. Ako dieťa dospieva, opäť sa zmenšuje až prakticky celkom zmizne.
Ďalšou je mandľa jazyková, ktorú tvorí súbor lymfatických uzlíkov v sliznici zhruba pri koreni jazyka a jej povrch je mierne hrboľatý. Označením „tonsilla tubariae“ sa zas označuje lymfatické tkanivo v okolí takzvanej Eustachovej trubice, ktoré spája stredné ucho a nosohltan.
Najviditeľnejšími a najväčšími sú už spomínané krčné alebo podnebné mandle. „Podnebné mandle aj hltanová mandľa vytvárajú spolu s jazykovou mandľou a lymfatickým tkanivom hltana a nosohltana tzv. Waldayerov lymfatický okruh, ktorý tvorí primárnu bariéru na vstupe do dýchacích a hltacích orgánov a významným spôsobom sa zúčastňuje na imunitných reakciách a obrane organizmu proti infekciám,“ pokračuje Slavomír Straka.
Všetky mandle tvorí lymfoepitelové tkanivo a patria k sekundárnym orgánom imunitného systému človeka. Čo to znamená?
„Vytvárajú prvú líniu ochrany, pri ktorej sa uplatňuje nešpecifická imunita, ale zároveň majú veľmi dôležitú úlohu v systéme špecifickej imunity, nakoľko sprostredkujú informácie o množstve a type antigénov vstupujúcich do organizmu a zároveň sú miestom, kde sa množia biele krvinky (lymfocyty) zabezpečujúce imunologickú ochranu,“ opisuje krajský odborník pre otorinolaryngológiu pre Prešovský kraj.
„Okrem toho sa tam na základe antigénovej stimulácie menia lymfocyty na pamäťové bunky, ktoré produkujú špecifické protilátky.“
To znamená, že keď sa raz stretnú s istým druhom napríklad baktérií a organizmu ich zdolá, pri najbližšom útoku týchto baktérií už bude presne vedieť, aké zbrane vo forme protilátok má proti nim použiť.
„Takže keď to zhrnieme, tak podnebné mandle, ktoré sú dominantné v rámci Waldayerovho okruhu, majú dôležitú úlohu pri produkcii lymfocytov, teda bunkovej imunity, ako aj pri tvorbe protilátok, teda humorálnej imunite, špecifickej i nešpecifickej,“ hovorí Slavomír Straka.
Lapače baktérií
Aj podnebné mandle sú kvôli imunologickej stimulácií ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.