Testy vychádzajú z poznatkov, čo vírusy v tele spôsobujú. Vírus nie je "plnoprávnym" organizmom, nemôže sa sám množiť, vyrábať si energiu a len obmedzene zvládne pripraviť bielkoviny pre svoj obal.
Zjednodušene povedané, vírus je vlastne "počítačový program" v bielkovinovom obale. Tým "programom" je nukleová kyselina, v prípade nového koronavírusu jednovláknová ribonukleová kyselina (RNA).
Vírus sa musí rýchlo dostať do tela nedobrovoľného "hostiteľa", inak zahynie. Pri novom koronavíruse sa zdá, že zanikne do troch dní - podľa toho, na akom povrchu sa usadí.
V tele vírus preniká do bunky, jeho RNA ovládne jej fungovanie a bunka začne vytvárať nové vírusy, až zahynie, rozpadne sa a vírusy sa šíria po tele a napádajú ďalšie bunky.
Zastaviť ich šírenie môže liek (proti COVID-19 však neexistuje), alebo imunitný systém, ktorý vytvorí protilátky, ktoré vírus zničia. Na týchto najzákladnejších faktoch stojí aj teraz používané testovanie potenciálne chorých ľudí.
Test PCR: prebiehajúca choroba
Koronavírus, ktorý prenikne do tela, je najprv zachytený najmä v horných dýchacích cestách, kde napáda tamojšie bunky. „Vieme o ňom stále málo. Ale ukazuje sa, že priemerná inkubačná doba je päť až šesť dní.
To znamená, že za túto dobu po nákaze sa začnú objavovať symptómy ochorenia. Avšak inkubačná doba môže tiež mať rozsah od jedného do štrnástich dní,“ hovorí pre Lidovky.cz Libor Staněk, genetik a mikrobiológ, ktorý je členom lekárskej rady laboratórií Synlab a vyučuje na 1. a 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Keď sa prejavia vonkajšie symptómy choroby, znamená to, že vírus už zničil prvé bunky napadnutého človeka a ďalej sa v tele množia. Je možné ho nabrať vatovou tyčinkou zavedenou nosom do nosohltanu.
Pre pacienta to síce nie je bohvieaký zážitok, ale dá sa zvládnuť a je rýchly. Dôležité je, aby zdravotník zotrel bunky i sekrét, ktorý vírusy obsahuje.
Obsiahnuté vírusy sa potom zisťujú podľa vybraných miest v ich RNA, cieľom pre diagnostiku sú gény nesúce informáciu o vírusovom obale. Nie je to úplne jednoduché.
Izolovaná nukleová kyselina sa musí najprv namnožiť, aby ju bolo možné detekovať. To sa realizuje pomocou prístrojov metódou zvanou real time PCR.
Postupu množenia sa hovorí polymerázová reťazová reakcia - odtiaľ anglická skratka PCR. Využíva sa pri tom opakované zvyšovanie a znižovanie teploty, pri ktorom sa reťazce RNA roztrhnú a naviažu na zodpovedajúcej (komplementárnej) báze pomocou enzýmu polymerázy.
Vďaka tomu nakoniec vznikne dostatok úsekov RNA, z ktorých sa dá určiť, či zodpovedajú hľadanému vírusu. Postup trvá zvyčajne štyri hodiny. Na jeho konci je jasné, či pacient má chorobu COVID-19 a môže ju šíriť, prípadne - pokiaľ ju už skôr mal preukázanú - či sa už uzdravil.
„Na tomto základnom princípe pracujú všetky diagnostické prístroje používané na určenie, či má pacient v tele nový koronavírus,“ vysvetľuje doktor Staněk.
Určitý problém je v tom, že v prvých dňoch od nakazenia môže test PCR zastihnúť len tie vírusy, ktoré sa v nosohltane ešte len čerstvo usadili, ale ešte sa nenamnožili. Nie vždy sa teda už dajú preukázať.
Test z krvi: protilátky
Na vírusy, ktoré poškodzujú bunky, začne postupne reagovať ľudský imunitný systém a vytvára obranné protilátky, ktoré krvou putujú na miesto nasadenia. A na tie sú zamerané iné testy, ktoré ich hľadajú v krvi odobratej zo žily na ruke.
Protilátky však začínajú vznikať zhruba siedmy deň po nákaze. Testy, ktoré ich preukážu, teda zistia už rozbehnutú, prebiehajúcu chorobu a mávajú za testami PCR meškanie až niekoľko dní.
Najskôr je možné zistiť protilátky zvané imunoglobulín A (IgA). „Hovorí sa im slizničné, pretože vznikajú priamo na sliznici. Ale nie všetky diagnostické súpravy ich majú vo svojom portfóliu,“ konštatuje doktor Staněk.
Takmer súčasne s IgA sa tvorí imunoglobulín M (IgM). Predstavuje protilátky skorej fázy ochorenia, ktoré sú okamžitým bojovníkom proti nákaze. Keď sa nájde v krvi, znamená to, že nákaza práve prebieha.
Až asi desiaty až štrnásty deň od nákazy vzniká imunoglobulín G (IgG), čo sú protilátky neskorej fázy, takzvanej pamäťovej. Ich úlohou je rozpoznať infekčnú látku, pokiaľ sa v tele zase niekedy neskôr objavia, a zničiť ju.
Zvyčajne v tele zostávajú mesiace, roky, niekedy po celý život. Ako tomu bude pri novom koronavíruse, však zatiaľ nikto nevie.
Keď teda test súčasne zistí protilátky IgM a IgG, ukazuje to na stále aktívnu fázu ochorenia. Človek, ktorý má v tele len variant IgG špecifický pre nový koronavírus, už nákazu prekonal. Či ale bude proti nemu imúnny aj nabudúce, nie je zatiaľ isté.
Rýchlotest je len orientačný
Variantom krvného testu sú rýchlotesty. Pri nich sa odoberá len kvapôčka krvi z prsta a vloží sa do malého, prenosného prístroja. Aj tento test hľadá protilátky, jeho výsledok býva k dispozícii počas pol hodiny.
Bohužiaľ o čo je rýchlejší, o to menej je presný, má svoje limity v podobe falošnej negativity (určí negatívny výsledok aj u nakazeného človeka).
„Je to v podstate len orientačný, skríningový test z veľmi malého množstva materiálu, robí sa len v teréne, aby vytipoval potenciálne rizikového pacienta,“ konštatuje Libor Staněk zo Synlabu.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19