Život v mnohých európskych krajinách sa z pandémie opatrne začína vracať k normálu. Táto nová každodennosť bude ale veľmi odlišná od tej, na ktorú sme donedávna boli zvyknutí. Prinajmenšom do doby, než sa proti koronavírusu SARS-CoV-2 podarí vyvinúť novú vakcínu. A to môže ešte trvať.
V súčasnosti prebieha výskum sedemdesiatich vakcín, tri z nich už sú vo fáze klinického testovania, píše iDNES.cz. Avšak odhadnúť, kedy bude spoľahlivá ochrana k dispozícii, je ťažké. Objavujú sa optimistické odhady, že nové očkovanie môže byť už na jeseň. Tie viac realistické uvádzajú 12 až 18 mesiacov.
Len 16 percent bežne použitých vakcín
Od klinického testovania až k stavu, kedy bude očkovanie dostupné pre širokú populáciu, vedie dlhá cesta. Môžu sa síce urýchliť schvaľovacie lehoty, testovanie bezpečnosti sa však obísť nedá. Nie je možné pripustiť, aby nová prevencia predstavovala vyššie riziko ako choroba samotná.
Podľa dostupných údajov novému koronavírusu podľahne pol percenta zo všetkých nakazených. Tiež latka, za akých podmienok sa očkovanie môže podávať zdravým ľuďom, je veľmi vysoko. Čo možno ospravedlniť u smrteľne chorých pacientov ako experimentálnu liečbu, je v tomto prípade neprípustné.
Nové vakcíny sa v poslednej fáze vývoja testujú na desiatkach tisíc ľudí, čo vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi výskumnými a lekárskymi inštitúciami.
Aj o ne môže nastať preťahovanie sa vzhľadom na to, že na vývoji protilátok súbežne pracuje sedemdesiat špičkových tímov. Všetky dáta sa potom musia analyzovať a následne overiť v schvaľovacom procese.
K tomu sa pridávajú ďalšie praktické ťažkosti. Aby sa vakcína mohla spoľahlivo otestovať, je nutné podávať ju v miestach s relatívne vysokým výskytom choroby. Len tak vyniknú rozdiely medzi účinnou látkou a placebom.
Ani potom ale nebude vyhraté. Doterajšia prax ukazuje, že zo všetkých vakcín, ktoré sa dostanú až do klinickej fázy, ich do bežného použitia prejde len 16 percent.
Popierači nezaháľajú
Ak sa však časom toto všetko podarí, vyvstane ešte jeden problém: odporcovia očkovania. Zatiaľ čo časť z nich počas súčasnej krízy pomaly prichádza k rozumu, ostatní svoje dezinformačné úsilie zamerané proti očkovaniu naopak zvyšujú.
„Sú to rôzne ideologické skupiny, ktoré očkovanie odmietajú z princípu, nie na základe vedeckých argumentov. Ich cieľom je vyvolať chaos a polarizovať spoločnosť a na súčasnej situácii sa snažia zarobiť,“ hovorí Heidi Larsonová, ktorá sa zaoberá vývojom postojov k očkovaniu v spoločnostiach po celom svete.
Popri veľkej väčšine tých, ktorí dúfajú, že novú vakcínu sa podarí nájsť čo najskôr, podľa nej existuje síce malá, ale veľmi hlasná skupina odporcov očkovania, ktorí sa odvolávajú na najrôznejšie konšpiračné teórie, rovnako ako na dávno vyvrátený článok o domnelej súvislosti očkovania a autizmu.
Im potom nahrávajú tiež jednoduché výroky známych osobností, ktorých vplyv je nepriamo úmerný ich vedeckej erudícii.
Napríklad srbský tenista Novak Djokovic verejne naznačil možný koniec športovej kariéry v prípade, že pre cestovanie bude nutné doložiť potvrdenie o protilátkach proti SARS-CoV-2.
A ak človek chorobu neprekonall, potom ďalšiu možnosť, ako protilátky získať, je práve prostredníctvom očkovania. „Nesúhlasím s očkovaním a nenechám sa k tomu nikým nútiť, len aby som mohol cestovať,“ uviedol Djokovic.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19