Testovanie lieku na alzheimera sa má odohrávať v spolupráci s Fakultnou nemocnicou v Motole. Potom by sa mohol dostať k ľuďom v Amerike a Európe.
„V budúcom roku začneme s malou klinickou štúdiou u ľudí, ktorí v Motole lieči profesor Jakub Hort. Účinok lieku bude sledovaný monitorovaním zmien v krvi a v mozgovomiechovom moku,“ povedal pre Lidovky.cz Tolar.
Štúdie sa zúčastnia pacienti, u ktorých sa už prejavili klinické príznaky choroby, ale aj tí, u ktorých je vzhľadom na ich genetickú výbavu vysoká pravdepodobnosť, že ochorejú.
„Plánuje sa jednak štúdia s placebom, ktorá by mala bežať v mnohých krajinách, a potom takzvaná otvorená štúdia bez placeba, ktorá bude len v Motole a v Brne. Do nej sa uvažuje zaradiť 40 až 50 pacientov s dokázanou včasnou Alzheimerovou chorobou,“ vysvetlil neurológ Jakub Hort z nemocnice Motol.
„Mozog je metabolicky najaktívnejší orgán v tele a produkuje značné množstvo splodín. S pribúdajúcim vekom sa naša schopnosť ich odplavovať zhoršuje, hromadiace sa toxíny tak poškodzujú a zabíjajú nervové bunky. V prípade Alzheimerovej choroby sa ako prvé v mozgu poškodzuje centrum pamäte. Preto sú prvými príznakmi výpadky krátkodobej pamäte, absencia slov v reči, nesprávne ukladanie vecí," vysvetlil Tolar vznik choroby.
Aj keď toxíny poškodzujú mozog od 40 až 50 rokov života, prvých 20 až 25 rokov tento proces prebieha bez klinických príznakov. Navyše existuje gén, ktorého prítomnosť v tele zvyšuje pravdepodobnosť, že človek na alzheimera ochorie.
„Objavili sme, že tento gén má 60 až 65 percent ľudí, ktorí v konečnom dôsledku na alzheimera ochorejú. V prípade alzheimera spôsobuje ďalšie zhoršenie odplavovanie toxínov. Tento gén sa dedí a bohužiaľ existuje veľké percento ľudí, ktorí majú jeho formu, ktorá vedie k zvýšenému riziku Alzheimerovej choroby,“ upozornil Tolar.
Liek, ktorý vyvinul Tolarov tím, umožňuje odplaviť toxíny z mozgu do krvi a následne aj z tela von. „Dôležité je, že vieme, ktorý toxín je za Alzheimerovu chorobu zodpovedný. Ide o bielkovinu beta amyloid. Ak náš liek odplaví toxín z mozgu včas, zabráni jeho hromadeniu a v konečnom dôsledku prepuknutiu choroby. A to je náš cieľ,“ uviedol neurológ Tolar.
Štúdia potrvá v Motole dva roky, počas nej budú lekári sledovať, či amyloidu u skúmaných pacientov naozaj ubúda. „Pre vstup do štúdie bude potrebné preukázať prítomnosť bielkoviny v mozgu. Pri vyšetreniach sa zameriame na to, či dôjde k spomaleniu či zastaveniu úbytku nervových buniek. Ďalej tiež otestujeme pamäť, vyhodnotíme aj sebestačnosť pacientov,“ uviedol neurológ Hort.