Zdravý kĺb funguje ako dobre naolejovaný stroj – má nenarušený a hladký povrch, pevnosť, dostatok maziva na pohyb (vnútorná tekutina v chrupavke) aj tlmič nárazu (chrupavka svojou pružnosťou zachytí a stlmí aj extrémne nárazy). A tak ako stroj potrebuje údržbu, potrebujú ju aj naše kĺby, aby nám slúžili do konca života.
Súčasný životný štýl ľudí však robí pravý opak. Dnes už neexistuje človek, ktorého by neboleli kĺby, skúsenosti majú mladší aj starší – podľa Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako polovica obyvateľstva nad 60 rokov.
A takisto nejestvuje človek, ktorý by aspoň raz nenatrafil na reklamu so „zázračnými“ výživovými doplnkami alebo krémami na kĺby, ktoré ľahko môžu vzbudiť mylný dojem, že ich náprava môže byť veľmi jednoduchá. A často to tak nie je.
Diagnóza: preťaženie
Medzi najčastejšie dôvody bolestí kĺbov patrí preťaženie. Preťaženie je spojené s procesom starnutia, ovplyvnené nesprávnym životným štýlom, stravou a pohybom a tiež opotrebovaním v spojitosti s fyzicky náročným zamestnaním a nerovnomerným zaťažením. Najčastejšie sú namáhané tzv. váhonosné bedrové a kolenné kĺby, a práve koleno je tou časťou tela, kde sa najčastejšie prejavuje artróza.
„Je to degeneratívne ochorenie chrupky v kĺbe,“ hovorí ortopéd Andrey Švec.
„Znamená to, že takzvaná hyalínna chrupka sa postupne rozpadáva, odchádza, je pohlcovaná bielymi krvinkami, pričom v poslednom štádium už z kĺbu mizne úplne, zostáva len obnažená kosť. V tomto prípade chodíte kosť na kosť.“
A to už je bolesť, ktorá naozaj dokáže vohnať slzy do očí, prípadne výrazne obmedziť pohyb. No práve ten by sme mali našim kĺbom dopriať aj v prípade, že bolia. Keď nás bolí napríklad koleno, krajné polohy vynechávame, čo postupne vedie k tomu, že aj keby sme ho chceli vystrieť, už sa nám to nepodarí.
S nerovnomerným zaťažením spojeným so svalovou disbalanciou sa stretáva aj fyzioterapeut Erik Kerpčár.
„Ramenný kĺb býva posunutý dopredu v anteverznom postavení, keď sú svaly na prednej strane tela stiahnuté vo zvýšenom napätí a svaly, ktoré majú ťahať ramenný kĺb do svojho normálneho postavenia, sú oslabené. Menej časté, no opakovane sa vyskytujúce sú aj luxačné deje (vypadnutie hlavice kosti z kĺbnej jamky), ktoré súvisia s laxicitou mäkkých tkanív, či degeneracnými javmi. Tu sa môže stať, že pri nadmernom pohybe kĺb z jamky ´vyskočí´“.
Týka sa to však aj nášho neustáleho sedenia. Podľa Kerpčára sa nám časom v nesprávnej, naučenej polohe kĺby usporiadajú inak a nahromadia sa tam receptory bolesti. Ak sa potom teda aj vystrieme do centrovaného, správneho postavenia, zabolí nás to.
„Ľudí učím v prvom rade správne sedieť, aby nemali preťažené kĺby zo sedenia. Pri správnej polohe by sme pri pohľade zboku mali vidieť pomyselnú priamku prechádzajúcu ušnicou, stredom ramena, jamkou bedrového kĺbu – mali by byť nad sebou. Väčšina ľudí však má ramená aj krk v predsune a guľatý chrbát,“ dodáva Kerpčár s tým, že ani správne postavenie tela nám však niekedy nemusí pomôcť.
Zoberme si tenistov s tenisovým lakťom alebo iné prípady jednostranného a neprimeraného zaťaženia, kde sa vyskytujú bolesti a zápaly šliach s obmedzeniami kĺbneho rozsahu. „Vnímam, že rastie podiel ľudí, ktorí si problémy s kĺbmi alebo chrbticou spôsobili nadmerným alebo nesprávnym športovaním, či už nevhodným výberom športu alebo zlou technikou, napríklad behu. Veľa ľudí dnes beháva maratóny či absolvuje opakované tréningy CrossFitu, na ktoré nie sú pripravení.
N...
Zostáva vám 85% na dočítanie.