Covid podľa doteraz najväčšieho prieskumu na posúdenie rozsahu dopadu pandémie spôsobil stratu 28 miliónov rokov života, uvádza The Guardian.
Číslo bude zrejme ešte vyššie
Obrovské číslo odhalil výskum vedený Oxfordskou univerzitou, ktorý vypočítal počet stratených rokov života v 37 krajinách. Štúdia merala počet úmrtí a vek, v ktorom k nim došlo, čo z nej robí doteraz najpodrobnejšie hodnotenie vplyvu covidu.
Popri výraznom poklese priemernej dĺžky života vo väčšine krajín prudko vzrástol počet rokov stratených v dôsledku predčasných úmrtí.
Výskumníci uviedli, že skutočné číslo bude pravdepodobne ešte vyššie, pretože do štúdie nezahrnuli väčšinu krajín z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky kvôli nedostatku údajov.
Nazrul Islam z oxfordského Nuffield Department of Population Health, ktorý viedol štúdiu, povedal, že on a jeho tím boli šokovaní zisteniami, ktoré boli publikované v lekárskom časopise BMJ.
„Museli sme sa v jednom bode zastaviť, aby sme si všetko prešli,“ povedal Islam, ktorý sám stratil príbuzných a kolegov kvôli covidu. Napriek osobnej skúsenosti s dopadom choroby bol číslami aj tak zaskočený. „Nič ma v živote nešokovalo tak ako pandémia,“ povedal.
Vedci uviedli, že pochopenie celého dopadu covidu, najhoršej krízy verejného zdravia za storočie, si vyžaduje nielen počítanie nadmerných úmrtí, ale aj analýzu toho, aké predčasné boli tieto úmrtia.
Najhoršie je na tom Rusko
Medzinárodný tím výskumníkov pomocou merania odhadol v roku 2020 zmeny v očakávanej dĺžke života a stratené roky života zo všetkých príčin.
Porovnali pozorovanú očakávanú dĺžku života a stratené roky života v roku 2020 s tými, ktoré by sa očakávali na základe historických trendov v rokoch 2005-19 v 37 krajinách s vyššími strednými a vysokými príjmami.
V rokoch 2005 až 2019 sa priemerná dĺžka života u mužov a žien vo všetkých skúmaných krajinách zvýšila. V roku 2020 došlo k poklesu strednej dĺžky života u mužov a žien vo všetkých krajinách okrem Nového Zélandu, Taiwanu a Nórska, kde došlo k predĺženiu strednej dĺžky života, a Dánska, Islandu a Južnej Kórey, kde nedošlo k žiadnej zmene dĺžky.
Najvyšší pokles očakávanej dĺžky života bol v Rusku (-2,33 u mužov a -2,14 u žien), USA (-2,27 u mužov a -1,61 u žien) a Bulharsku (-1,96 u mužov a -1,37 u žien).
Vo zvyšných 31 krajinách prišlo v roku 2020 o viac ako 222 miliónov rokov života, čo je o 28,1 milióna viac, ako sa očakávalo (17,3 milióna u mužov a 10,8 milióna u žien).
Najväčšie straty rokov života na 100-tisíc ľudí boli v Rusku (7 020 u mužov a 4 760 u žien), v Bulharsku (7 260 u mužov a 3 730 u žien) a Litve (5 430 u mužov a 2 640 u žien).