Podľa vedcov by sa mohla Antarktída v budúcnosti zelenať. Rast machu, ktorý pokrýva v súčasnosti určitú časť Antarktického polostrova, sa totiž od roku 1950 zvýšil až päť násobne. Vedci tvrdia, že výskum ukázal, že rast machu na Antarktíde je reakciou na otepľovanie klímy.
Hoci je Antarktída v súčasnosti známa bielou krajinou, mohla by podľa vedcov z Exeterskej univerzity kvôli klimatickým zmenám zmeniť svoju vizáž. Mohla by sa stať výrazne zelenšou.
Vedci, ktorí na Antarktíde študujú pobrežie a machové porasty, zistili, že množstvo machu a ďalších rastlín na Antarktickom polostrove sa za posledných päťdesiat rokov takmer päťnásobne zvýšil. Tvrdia, že by kontinent mohol mať zelenú budúcnosť.
"Antarktída nebude zelená úplne, ale rozhodne bude viac zelená, než je v súčasnosti," povedal pre portál The Guardian spoluautor výskumu Matt Amesbury z britskej Univerzity Exeter.
"Je to vývoj, ktorý je nepochybne previazaný s ďalšími procesmi, ktoré sa práve odohrávajú na Antarktickom polostrove," uviedol Amesbury. "Zvlášť potom proces topenia ľadovcov, ktorý odkrýva ďalšie plochy bez ľadu, práve na týchto plochách sa machom darí najlepšie kolonizovať pôdu," dodal.
Podľa výskumu zaznamenal v druhej polovici 20. storočia Antarktický polostrov nárast teploty o pol stupňa Celzia za dekádu.
Rastlinný život na Antarktíde je vzácny. Existuje len na ploche 0,3 percenta kontinentu, ale mach, ktorý zostal dobre ukrytý v zamrznutých sedimentoch umožnil vedcom špeciálny spôsob, akým mohli skúmať reakciu rastlín na klimatické zmeny.
Tím vedcov vo vedeckom článku vysvetlil spôsob analýzy. Zo stĺpcov pôdy z vrtov o hĺbke dvadsiatich centimetrov sa boli výskumníci schopní pozrieť až 150 rokov do minulosti a preskúmať klimatické zmeny.
K tomu im dopomohlo niekoľko faktorov, či už množstvo machu, mikróbov, alebo počet izotopov uhlíka, ktoré indikujú dobré podmienky pre fotosyntézu v danom období.
Zo stĺpcov pôdy boli schopní vyvodiť, že kvôli otepleniu z posledných päťdesiatich rokov rapídne narástla aj biologická aktivita na kontinente. Tempo rastu machu je štvor až päť násobne vyššie, než tomu bolo pred rokom 1950. Z toho tiež vedci môžu usudzovať, že sa Antarktída bude v budúcnosti zelenať ďaleko viac.
"Vďaka plošnej vzorke, ktorá ukazuje rovnaké dáta konzistentne aj z miest vzdialených vyše tisíc kilometrov, si môžeme byť ďaleko istejší, že zeleň na polostrove je naozaj reakciou na zmeny teplôt," uviedol Amesbury.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
