Pred šesťdesiatimi rokmi udrelo na Aljašku zemetrasenie s magnitúdou 9,2. Na ostrove Kodiak sa krajina zdvihla o desať metrov, pri Anchorage sa o tri metre prepadla. Desivá sila otrasov rozorvala na kusy cesty a rozsiahle pobrežné oblasti klesli do mora.
Zemetrasenie zdvihlo vlnu cunami vysokú 67 metrov, ktorá zdevastovala prístavy a doslova spláchla rad pobrežných dedín. O život prišlo 131 ľudí a materiálne škody vyšplhali k trom miliardám dolárov.
Pri pátraní po príčinách takých masívnych otrasov vedci z usadenín na pobreží vyčítali, že podobné prírodné katastrofy postihli v uplynulých tisícročiach Aljašku hneď niekoľkokrát.
Svedectvo o dávnych kataklyzmách ale nebolo potrebné vykopávať zo zeme: opisy devastujúcich zemetrasení a cunami sa napriek priepasti mnohých storočí zachovali v bájoch a mýtoch pôvodných obyvateľov.
Ľudia si v nich z generácie na generáciu odovzdávali skúsenosti z dávnych prírodných katastrof, ktoré sa opakujú s tak veľkým časovým odstupom, že ich priami svedkovia už dávno nežijú.
Pamäť tristo generácií
Pre obyvateľov pacifického pobrežia boli tieto mýty životne dôležité. Napríklad Duwamišovia, obývajúca oblasť okolo dnešného amerického Seattlu, verili v existenciu prízrakov A‘yahos. Tie sa zjavovali pri pobreží a mali podobu hada s prednými končatinami a hlavou jelenca.
Starešinovia kmeňa pred nimi mladých lovcov dôrazne varovali. Kto zabrúsil na pobreží, toho mohli A‘yahos ľahko zahubiť. Prízraky začali triasť votrelcovi pôdou pod nohami, a než sa stačil zdvihnúť, zdvihli na mori vlnu, ktorá trúfalca spláchla.
Hojne rozšírená je na pacifickom pobreží USA a Kanady báj, ktorá popisuje zemetrasenia a cunami ako následky súboja živlov prezentovaných na jednej strane mytickým Hromovým vtákom symbolizujúcim víchry a na druhej strane veľrybou, ktorá je zosobnením mora.
Podobne varovné príbehy si odovzdávajú z generácie na generáciu aj...
Zostáva vám 85% na dočítanie.